Základy systému environmentálneho manažérstva

 

Jedným z rozhodujúcich aspektov podnikovej politiky v poslednom období sa stávajú ekologické problémy.

Spoločenské požiadavky na dobrú kvalitu životného prostredia ovplyvňujú zmeny v konkurenčnom prostredí. Ochrana životného prostredia sa stáva strategickým konkurenčným problémom a núti organizácie, aby samy prispievali k ochrane životného prostredia. Organizácia by mala chápať ochranu životného prostredia ako predpoklad ekonomického rastu a nie ako faktor, ktorý rast obmedzuje.

V dôsledku zlého stavu životného prostredia v celosvetovom meradle sa na medzinárodných fórach formujú odporúčania a smernice spoločného postupu medzinárodného spoločenstva pri ochrane a tvorbe životného prostredia.

Problematiku komplexnej ochrany životného prostredia rieši zavedenie systému environmentálneho manažérstva v zmysle požiadaviek EN ISO 14001:2015. Táto norma nestanovuje len absolútne požiadavky na environmentálne správanie sa organizácie, ale aj povinnosti dodržiavať príslušné právne a iné predpisy. Táto norma obsahuje len tie požiadavky, ktoré možno objektívne preverovať pri certifikačnom procese. Norma sama osebe neurčuje presné kritériá environmentálneho správania, je to iba systém, ktorý sa odvoláva na zákony.

Vytvorenie efektívneho systému environmentálneho manažérstva si žiada predovšetkým nutnosť pochopiť problémy, ktoré je potrebné riešiť, vykonať počiatočné environmentálne preskúmanie a určiť, ktorými environmentálnymi aspektmi sa treba zaoberať. Tieto aspekty sú zoradené podľa priorít, identifikujú sa významné environmentálne aspekty s cieľom určiť, ktoré činnosti organizácie majú najvyššiu úroveň environmentálneho a komerčného rizika, a teda ktoré činnosti, resp. oblasti vyžadujú najväčšiu potrebu ich zlepšovania.

Norma ISO 14001 poskytuje organizáciám účinný nástroj regulácie vplyvu činností na environment (životné prostredie) a pôsobiť na trhu tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu životného prostredia.

 

Každá podnikateľská činnosť obsahuje potenciálnu možnosť environmentálnych účinkov:

• od spotreby surovín, materiálov, energie až po vytváranie rozličných odpadov, distribúciu výrobkov a služieb, ich využívanie zákazníkmi a napokon konečnú likvidáciu.

 

Žiadna organizácia neexistuje v environmentálnom vákuu. Môžu sa na ňu vzťahovať:

• medzinárodné environmentálne dohody, napr. Kyotský protokol o globálnych zmenách klímy alebo Montrealský protokol o látkach ochudobňujúcich ozón,
• zákonodarstvo a vyhlášky:
  • európske smernice a vyhlášky,
  • národná environmentálna legislatíva,
  • regionálna environmentálna legislatíva,
  • miestne výnimky a zvyky týkajúce sa životného prostredia,
• finančné prostriedky (posudzovanie rizík pri pôžičkách zo strany bánk),
• postupy poisťovní (vyžadujú aktívne manažérstvo environmentálnych rizík),
• požiadavky zákazníkov, ktorí očakávajú správanie sa v duchu zodpovednosti za životné prostredie,
• požiadavky dodávateľov, ktorí očakávajú, že zmluvy spĺňajú environmentálne kritériá,
• požiadavky personálu a zamestnancov na zdravý pracovný environment.

 

Uplatnenie systémov environmentálneho manažérstva by malo viesť k nasledovným podnikateľským efektom:

• zlepšená prevádzková účinnosť,
• výhoda na konkurenčnom trhu,
• zlepšené manažérstvo rizika,
• znížená zodpovednosť za škodu,
• zlepšená zhoda s európskou a národnou legislatívou,
• dôvera zainteresovaných účastníkov,
• úspora nákladov z titulu prevenčných opatrení na ochranu životného prostredia,
• značka (image) organizácie z hľadiska pozitívneho vplyvu na kvalitu života.

 

Autor: Ing. Karin Štecová, PhD.