Hluk na pracovisku

Analyzujeme s tým spojené základné pravidlá BOZP, práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov s ohľadom na rizikový faktor pracovného prostredia, ktorým je hluk, a taktiež výkon štátneho dohľadu nad dodržiavaním platnej právnej úpravy na minimalizáciu rizík pre zamestnancov spojených s výkonom práce v hluku.

1. Úvod

Hluk na pracovisku predstavuje zdraviu škodlivý faktor pracovného prostredia s možným negatívnym vplyvom na zdravie zamestnancov.

V praxi expozícia hluku predstavuje najčastejší rizikový faktor pracovného prostredia, pričom poruchy sluchu tvoria nezanedbateľnú časť všetkých uznaných chorôb z povolania v SR. Expozícia zamestnancov hluku na pracovisku preto podlieha prísnej a pomerne detailnej legislatívnej úprave, ktorej účelom je minimalizovať zdravotné riziká pre zamestnancov spojené s prácou v hluku. Ochrana pred hlukom je neoddeliteľnou súčasťou širších požiadaviek na bezpečné pracovné prostredie, ktoré musí zamestnávateľ zabezpečiť.

Právna úprava regulácie hluku na pracovisku v SR predstavuje komplexný systém, ktorý zabezpečuje ochranu zdravia zamestnancov prostredníctvom preventívnych opatrení, kontroly dodržiavania limitov a sankcií za porušenie predpisov. Kľúčové je pritom dodržiavanie rôznorodých opatrení od technických riešení cez organizačné opatrenia až po používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Platná právna úprava k problematike hluku na pracovisku vychádza z viacúrovňového systému právnych predpisov, pričom ide jednak o predpisy na úseku BOZP, na úseku verejného zdravotníctva a tiež všeobecné pracovnoprávne predpisy:

• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“), ktorý upravuje ochranu zdravia pred hlukom ako rizikovým faktorom pracovného prostredia, ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľov týkajúce sa ochrany zdravia zamestnancov pred rizikami z expozície hluku a upravuje taktiež s tým spojený štátny zdravotný dohľad a pod.
• Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje základný rámcový predpis, ktorý ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákon sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.
• Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku; toto nariadenie stanovuje minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami spojenými s expozíciou hluku na pracovisku.
• Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií (ďalej ako „Vyhláška“), ktorá upravuje podrobnosti o faktoroch práce a kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík vrátane hluku.
• Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
• Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“); Zákonník práce priamo nereguluje hluk ako faktor práce a pracovného prostredia, avšak stanovuje všeobecné zásady bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci a s tým spojené práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Zákonník práce ďalej upravuje niektoré špecifické práva a povinnosti a tiež nároky zamestnancov s ohľadom na výkon rizikovej práce vrátane rizikovej práce v hluku (pozri nižšie) a
• ďalšie doplňujúce právne akty a smernice Európskej únie, ktoré boli transponované do slovenskej legislatívy; napr. Smernica Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (Ú. v. EÚ L 042, 15. 2. 2003, s. 38 – 44).

Zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia zavádza základnú kategorizáciu rizík pri expozícii zamestnancov škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia podľa intenzity ich pôsobenia na zamestnancov, pričom ide o nasledovné faktory práce a pracovného prostredia: hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické pole, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, záťaž teplom, záťaž chladom, chemický faktor, karcinogénny faktor, mutagénny faktor alebo reprodukčne toxický faktor, biologický faktor, fyzická záťaž pri práci, psychická pracovná záťaž a zvýšený tlak vzduchu.

Autor: Mgr. Juraj Kočiš, LL.M.