Spracúvanie osobných údajov o zdraví pomocou AI

Každý z nás z času na čas potrebuje lekára. Ak ide o naše vlastné zdravie, očakávame bezchybné posúdenie nášho zdravotného stavu a čo najlepšie cielenú nasledujúcu liečbu. Mnohokrát však nevyčkáme na termín vyšetrenia a podľa symptómov a vlastných pocitov sa snažíme diagnostikovať sami.  S príchodom vyhľadávačov a neskôr príchodom AI je to o to jednoduchšie. Naša snaha o samodiagnostiku a samoliečenie sa ešte zintenzívnila. Novodobý jav, ktorý pozorujeme, je, že pacienti často prichádzajú do ambulancií s jasnou diagnózou a dokážu sa s lekármi aj hádať, že im „google“ alebo „chatGPT“ povedali niečo úplne iné.

To dostáva do stresu samotných pacientov [zrazu môžu mať dva rôzne (ne)medicínske závery], ale aj lekárov.

Ten druhý pohľad prinášajú zdravotnícke zariadenia. AI umožňuje v pár sekundách prečítať zverejnené prednášky, vedecké štúdie (na ktoré by lekári potrebovali hodiny či dni času) a tým uľahčiť samotným zdravotníckym pracovníkom diagnostiku a liečbu. Už sú bežne využívané nástroje AI na čítanie a popis EKG, röntgenov či znamienok.

V tomto kontexte si musíme uvedomiť, že ide o osobné údaje. A nie hocijaké. Ale o osobitnú kategóriu osobných údajov. Je to teda na vážkach. Diagnostika verzus ochrana súkromia.

Ako správne postupovať pri písaní promptov či spracúvaní osobných údajov o zdraví v kontexte AI, si rozoberieme v tomto článku.

 

Pohľad pacienta

Ako bežní užívatelia voľne dostupných nástrojov nemáme obvykle možnosť ani kapacitu posudzovať nástroj, ktorý bude spracúvať naše osobné údaje. Veľakrát si nedokážeme ani overiť a vyhodnotiť spôsob spracúvania osobných údajov (nezrozumiteľnosť privacy policy) a dosiahnuť to, aby naše osobné údaje boli spracúvané v súlade s GDPR a my sme si mohli uplatňovať svoje práva podľa GDPR, najmä právo na prístup a výmaz osobných údajov.

Ak kapacitu máme, odporúčame zaoberať sa najmä účelom spracúvania a právnym základom, na základe ktorého spracúva daný model osobné údaje. Podotýkame, že podľa článku 9 GDPR nemožno na spracúvanie údajov o zdraví využívať oprávnený záujem. Domnievame sa, že právnym základom by mal byť súhlas používateľa (pisateľa promptu). To je však ošemetné v tom, že nástroj, ktorý sa chystáte použiť, nevie, že doň chcete vkladať údaje o zdraví.

Možnou ochranou zvyknú byť platené verzie, ktoré v závislosti od typu modelu a typu balíka platby umožňujú zakázať (opt out) využívanie osobných údajov na trénovanie modelu a výmaz promptov. Ideálne je tiež deaktivovať logging. Ako sme poznamenali vyššie, ideálom sú transparentné informácie o spracúvaní osobných údajov a fungovanie AI nástroja podľa AI Actu, podľa ktorých sa má používateľ šancu „zariadiť“. Či nástroj využije, alebo nie.

Samozrejme, najvhodnejšie je vyhnúť sa free verziám a využívať lokálne (menšie) jazykové modely alebo modely vyvinuté pre zdravotnícke zariadenia a pacientov s vysokým štandardom ochrany údajov. Aj pri takých existujúcich nástrojoch sa však často stretávame s anonymizáciou identifikačných údajov pacientov. Popravde totiž presné identifikačné údaje na určenie diagnózy, popisu snímky, ďalšej liečby nie sú obvykle potrebné. Mal by stačiť vek, pohlavie a prípadne lokalita bývania (v zmysle kraja alebo väčšieho okresu). Tým by sa mala zabezpečiť aj dostatočná anonymizácia raritných ochorení.

Keďže pri voľne dostupných bezplatných verziách toto nie je garantované, odporúčame dodržiavať aspoň nasledujúce odporúčania.

 

Autor: JUDr. Paula Babicová