Ochrana majetku v organizácii

1. Predmet ochrany majetku

Predmet ochrany môže nadobúdať rôzne formy v závislosti od riešenej problematiky. V najširšom chápaní môžeme hovoriť o ochrane hmotného alebo nehmotného majetku, čo môže predstavovať vec alebo informáciu, ktorá je vo vlastníctve alebo správe fyzickej, resp. právnickej osoby. V odbornej literatúre sa používajú tiež termíny ako aktívum alebo chránený záujem. Predmet ochrany môže byť tiež definovaný z pohľadu oblasti, ktorá je riešená všeobecne záväzným právnym predpisom alebo štandardom, kde potom predmetom ochrany je napríklad osobný údaj, utajovaná skutočnosť, objekt osobitnej dôležitosti, prvok kritickej infraštruktúry alebo strážený, resp. chránený priestor. V článku sú uvedené možnosti prístupu organizácie k stanoveniu minimálnej úrovne ochrany majetku (t. j. ktoré ochranné opatrenia majú byť implementované, v akom rozsahu a bezpečnostnej triede), ktorá je prvým a najdôležitejším krokom v procese plánovania a projektovania systému ochrany objektu. Jasné odôvodnenie stanovenej úrovne ochrany majetku má veľký význam pri úspešnom presadzovaní jeho realizácie na úrovni vrcholového manažmentu.

Ak predmet ochrany nie je daný záväzným predpisom alebo normou, musí ho stanoviť sám vlastník alebo prevádzkovateľ, a to na základe povahy svojej činnosti, čo vo všeobecnosti môže byť ochrana (hlavného) procesu výroby alebo poskytovania služieb.

Vo väčšine prípadov je predmet ochrany (napr. informácia na nosiči, informačný systém, služba, technológia, predmet, stavba, látka atď.) viazaný na určitý priestor, ktorý má jasne definovateľnú hranicu (perimeter). Takýmto priestorom, v ktorom sa nachádza predmet ochrany, môže byť napríklad teritórium, lokalita, pozemok, zóna, objekt alebo miestnosť v objekte.

2. Právna úprava ochrany majetku

Požiadavky na ochranu objektov pred úmyselne konajúcimi neoprávnenými osobami s cieľom poškodiť, zničiť alebo odcudziť chránený hmotný/nehmotný majetok nachádzajúci sa v danom objekte, ktorý je vo vlastníctve alebo správe fyzickej, resp. právnickej osoby, sú dané v prvom rade všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. zákony, vyhlášky, nariadenia, usmernenia atď.), technickými národnými/medzinárodnými normami/štandardmi, požiadavkami poisťovacích spoločností alebo ďalších tretích strán, ako sú napríklad materské spoločnosti alebo strategickí odberatelia.

Autor: prof. Ing. Tomáš Loveček