Stanovenie minimálnych požiadaviek na úroveň ochrany majetku v organizácii

Predmet ochrany môže nadobúdať rôzne formy v závislosti od riešenej problematiky. V najširšom chápaní môžeme hovoriť o ochrane hmotného alebo nehmotného majetku, čo môže predstavovať vec alebo informáciu, ktorá je vo vlastníctve alebo správe fyzickej, resp. právnickej osoby.

Dátum publikácie:24. 4. 2019
Autor:prof. Ing. Tomáš Loveček, PhD.

tt_kamerovy-system.jpg

1. Predmet ochrany majetku

Predmet ochrany môže nadobúdať rôzne formy v závislosti od riešenej problematiky. V najširšom chápaní môžeme hovoriť o ochrane hmotného alebo nehmotného majetku, čo môže predstavovať vec alebo informáciu, ktorá je vo vlastníctve alebo správe fyzickej, resp. právnickej osoby. V odbornej literatúre sa používajú tiež termíny ako aktívum alebo chránený záujem. Predmet ochrany môže byť tiež definovaný z pohľadu oblasti, ktorá je riešená všeobecne záväzným právnym predpisom alebo štandardom, kde potom predmetom ochrany je napríklad osobný údaj, utajovaná skutočnosť, objekt osobitnej dôležitosti, prvok kritickej infraštruktúry alebo strážený, resp. chránený priestor. V článku sú uvedené možnosti prístupu organizácie k stanoveniu minimálnej úrovne ochrany majetku (t. j. ktoré ochranné opatrenia majú byť implementované, v akom rozsahu a bezpečnostnej triede), ktorá je prvým a najdôležitejším krokom v procese plánovania a projektovania systému ochrany objektu. Jasné odôvodnenie stanovenej úrovne ochrany majetku má veľký význam pri úspešnom presadzovaní jeho realizácie na úrovni vrcholového manažmentu.

Ak predmet ochrany nie je daný záväzným predpisom alebo normou, musí ho stanoviť sám vlastník alebo prevádzkovateľ, a to na základe povahy svojej činnosti, čo vo všeobecnosti môže byť ochrana (hlavného) procesu výroby alebo poskytovania služieb.

Vo väčšine prípadov je predmet ochrany (napr. informácia na nosiči, informačný systém, služba, technológia, predmet, stavba, látka atď.) viazaný na určitý priestor, ktorý má jasne definovateľnú hranicu (perimeter). Takýmto priestorom, v ktorom sa nachádza predmet ochrany, môže byť napríklad teritórium, lokalita, pozemok, zóna, objekt alebo miestnosť v objekte.

2. Právna úprava ochrany majetku

Požiadavky na ochranu objektov pred úmyselne konajúcimi neoprávnenými osobami s cieľom poškodiť, zničiť alebo odcudziť chránený hmotný/nehmotný majetok nachádzajúci sa v danom objekte, ktorý je vo vlastníctve alebo správe fyzickej, resp. právnickej osoby, sú dané v prvom rade všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. zákony, vyhlášky, nariadenia, usmernenia atď.), technickými národnými/medzinárodnými normami/štandardmi, požiadavkami poisťovacích spoločností alebo ďalších tretích strán, ako sú napríklad materské spoločnosti alebo strategickí odberatelia.

Všeobecne záväzné predpisy môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvá skupina predpisov má proklamatívny charakter a stanovuje povinnosť zamestnanca, vlastníka, resp. nájomcu chrániť svoj majetok, ktorý je v jeho vlastníctve alebo správe.

Vo všeobecnosti povinnosť ochrany majetku deklaruje okrem Ústavy Slovenskej republiky aj zákon o správe majetku štátu, zákon o majetku vyšších územných celkov, zákon o majetku obcí, Zákonník práce a Občiansky zákonník. Zo zákona vyplýva, že správca majetku štátu je povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Zákonník práce ustanovuje zamestnancovi ako jednu z jeho základných povinností hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím (zákon č. 311/2001 Z. z.). Pokiaľ ide o súkromný majetok, jeho ochranu definuje Občiansky zákonník. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a zároveň komu hrozí škoda, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia (zákon č. 40/1964 Zb.).

Druhá skupina predpisov špecifikuje konkrétne požiadavky na ochranu objektov, ktoré svojou činnosťou majú významný vplyv na chod štátu alebo za určitých podmienok môžu ohroziť životy a zdravie obyvateľstva (napr. prvky kritickej infraštruktúry, objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie dôležité objekty, jadrové zariadenia, objekty na uchovávanie a manipuláciu s utajovanými skutočnosťami, SEVESO podniky, finančné inštitúcie atď.).

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

 

 

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner