Zvyšky z výrobného procesu – odpad alebo vedľajší produkt?

V praxi možno často naraziť na situáciu, kedy podnikateľ v rámci výrobného procesu vyprodukuje zvyšky alebo prebytky z výroby, ktoré už nie je možné ďalej zužitkovať v rámci tohto výrobného procesu. Môže ísť napríklad o piliny, textilné zvyšky, polystyrén, rôzne plastové zvyšky či kovy. Právny poriadok považuje takéto zvyšky za odpad, v dôsledku čoho podliehajú prísnej odpadovej legislatíve. Na druhej strane však môžu mať takéto zvyšky pre podnikateľa stále ekonomickú hodnotu, keďže po nich môže byť na trhu reálny dopyt a podnikateľovi sa môže naskytnúť možnosť ich finančne zhodnotiť predajom tretej osobe. Predmetom tohto príspevku bude popísanie toho, aké zvyšky z výroby možno vyňať z odpadovej legislatívy a akým spôsobom.

Odpad

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“) definuje v § 2 odpad ako hnuteľnú vec alebo látku, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom o odpadoch alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.

Z uvedenej definície vyplýva, že odpadom je akákoľvek vec, ktorej sa držiteľ zbavuje alebo chce zbaviť, pričom do tejto kategórie spadajú aj zvyšky z výrobného procesu.

Odpad má však aj negatívne vymedzenie, teda zákon o odpadoch definuje to, čo odpadom nie je. Podľa tohto vymedzenia odpadom nie je:

1. látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom,
2. špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu,
3. odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a spĺňa požiadavky na výrobok uvádzaný na trh ustanovené osobitným predpisom, alebo
4. odpad odovzdaný na použitie do domácnosti.

Z uvedených výnimiek je pre účely tohto článku zaujímavý práve prípad uvedený pod písmenom a), čiže látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom. Práve pojem „vedľajší produkt“ je pojmom, pod ktorý by bolo možné zahrnúť zvyšky z výrobného procesu, a týmto spôsobom ich vyňať z kategórie odpadu.

Vedľajší produkt

Samotná skutočnosť, že určitá vec je vedľajším produktom výroby však nepostačuje na to, aby sa príslušná vec nepovažovala za odpad, ale za vedľajší produkt, teda komoditu, s ktorou sa môže ďalej voľne nakladať na trhu.

Rozhodnutie o tom, že konkrétna vec je vedľajším odpadom, je síce v prvom rade úlohou výrobcu tejto veci, zároveň však musia byť dodržané zákonné podmienky týkajúce sa vedľajších produktov.

Vedľajší produkt je v zákone o odpadoch (§ 2 ods. 4) definovaný prostredníctvom viacerých podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Tieto podmienky vychádzajú z čl. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc, ako aj príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.Pozri napríklad C-9/00, Palin Granit Oy

Na to, aby určitá vec mohla byť považovaná za vedľajší produkt, musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. je výsledkom výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci,
2. jej ďalšie používanie je zabezpečené,
3. môže sa použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup,
4. vzniká ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu,
5. jej ďalšie použitie je v súlade so zákonom o odpadoch a osobitnými predpismi, ktoré ustanovujú požiadavky na výrobok, ochranu životného prostredia a ochranu zdravia ľudí z hľadiska jeho konkrétneho použitia, a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí,
6. spĺňa osobitné kritériá, ak boli pre látku alebo vec ustanovené osobitným predpisom, a
7. na to, že látka alebo hnuteľná vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, bol udelený súhlas, ak sa vyžaduje podľa § 97 ods. 1 písm. o) zákona o odpadoch.

Nižšie sa pozrieme na tieto definičné podmienky detailnejšie.

 

Autor: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s. r. o., Mgr. Mária Sadloňová