A. Všeobecná časť
Predloženým novým znením návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len „smernica“). Návrh zákona sa predkladá na základe plnenia Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013.
Návrh zákona sa predkladá za účelom úplnej transpozície smernice, ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, ktoré boli do slovenského právneho poriadku prevzaté zákonom č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Nakoľko uvedená nová európska legislatíva podstatne mení doteraz platný regulačný rámec, je potrebné prijatie nového zákona, ktorý nahradí zákon č. 108/2000 Z. z. a doplní v súčasnosti platnú právnu úpravu v tejto oblasti.
Zámerom návrhu zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v súlade so súčasnými právnymi predpismi Európskej únie.
Cieľom návrhu zákona je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou stanoviť podrobnejšie požiadavky na informačné povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a tým prispieť k zvýšeniu právnej istoty tak spotrebiteľov, ako aj predávajúcich. Návrhom zákona sa okrem iného rozširujú formálne požiadavky na uvedené zmluvy a podrobnejšie sa upravuje postup pri uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy zo siedmych pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Zároveň sa zavádza takzvaný vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý spotrebiteľom umožní zjednodušenie postupu pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy.
Nová právna úprava taktiež reguluje niektoré ďalšie požiadavky. Ide najmä o úpravu tzv. predajných akcií, ktoré sú v súčasnosti zneužívané v neprospech spotrebiteľov, pričom sa predovšetkým vymedzujú povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívaniu agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách, pri ktorých často dochádza k zneužívaniu dôvery a objektívnej slabosti osobitne zraniteľnej skupiny spotrebiteľov, a to predovšetkým seniorov.
Návrhom zákona sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný vo všeobecnosti poskytnúť spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, či k zákazu využívania niektorých zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k spotrebiteľom. Návrhom zákona sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov či zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K článku I
K § 1
Ustanovuje sa predmet úpravy zákona a rozsah jeho pôsobnosti. Taxatívne sa vymedzuje, na ktoré typy zmlúv sa zákon nevzťahuje.
K § 2
Ustanovenie definuje zmluvy, ktorých uzatváranie upravuje zákon. Definičné znaky nie sú založené na náležitostiach zmluvy, ale na okolnostiach uzatvárania zmluvy a použitých prostriedkoch pri uzatváraní zmluvy. Definujú sa taktiež niektoré základné pojmy používané v zákone.
Zmluvou uzavretou na diaľku (zmluva na diaľku) je zmluva, ktorá sa dojednáva a uzatvára 1. použitím akéhokoľvek prostriedku diaľkovej komunikácie, 2. bez súčasného fyzického kontaktu spotrebiteľa a predávajúceho, a to až do jej uzavretia vrátane tohto okamihu. Oba tieto znaky musia splnené súčasne. Zvýšená ochrana sa poskytuje z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy na diaľku nemá spotrebiteľ totožné možnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke predávajúceho. Spotrebiteľ napr. nemá možnosť zistiť najmä charakter a vlastnosti tovaru, je vystavený riziku, že skutočná identita obchodníka môže byť iná, ako prezentovaná. Zároveň spotrebiteľ musí platiť aj náklady vrátenia tovaru predávajúcemu v prípade, že sa od zmluvy na diaľku rozhodne odstúpiť.
Vymedzenie pojmu zmluva na diaľku sa vzťahuje aj na situácie, keď spotrebiteľ navštívi prevádzkové priestory predávajúceho iba na účely získania informácií o tovare alebo službe a následné rokovanie a uzatvorenie zmluvy sa uskutoční na diaľku. Za zmluvu na diaľku sa naopak nepovažuje zmluva, pri ktorej došlo k osobnej interakcii predávajúceho a spotrebiteľa a prerokovanie zmluvy prebehlo osobne, pričom zmluva samotná bola uzavretá použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez súčasnej prítomnosti oboch strán. Spotrebiteľ v takomto prípade nie je vystavený opísaným rizikám, preto nie je dôvod na zvýšenú ochranu. Podobne pojem zmluva uzavretá na diaľku nemá zahŕňať objednávky, ktoré spotrebiteľ uskutoční prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku s cieľom iba požiadať odborníka o poskytnutie služby, ako napríklad v prípade spotrebiteľa, ktorý sa telefonicky objedná u kaderníka. Predmetom takéhoto telefonátu je zvyčajne len dohodnutie si termínu a času návštevy u predávajúceho, ktorý ma službu poskytnúť. V týchto prípadoch je preto potrebné považovať za moment uzavretia zmluvy až okamih, keď sa zmluvné strany dohodnú na podstatných náležitostiach, t. j. na predmete zmluvy a cene za poskytnutie služby, k čomu obvykle dochádza až za súčasnej fyzickej prítomnosti spotrebiteľa a predávajúceho.
Zákon taxatívne vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov. Dôraz je kladený na proces dojednávania podstatných náležitostí zmluvy a nie na finálny moment uzavretia zmluvy. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie. Platí, že ak návrh na uzavretie zmluvy dal spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, zvýšená ochrana spotrebiteľovi sa poskytuje tým, že táto zmluva bude považovaná za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov bez ohľadu na miesto a spôsob uzavretia samotnej zmluvy. Doterajšia právna úprava nepoznala situáciu podľa § 2 písm. c), podľa ktorého zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov je aj zmluva, ktorá bola dojednaná aj uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho, ale spotrebiteľ bol oslovený mimo tohto miesta. V praxi ide najmä o prípady, kedy spotrebiteľ je oslovený predávajúcim (alebo jeho zamestnancom) pred predajňou predávajúceho a následne pozvaný do predajne, kde dôjde uzavretiu zmluvy. Spotrebiteľ je vystavený momentu prekvapenia a čas od ponuky do uzavretia zmluvy je veľmi krátky, pričom spotrebiteľ nemusí mať možnosť riadne zvážiť svoje rozhodnutie.
Za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov sa za každých okolností považuje aj zmluva uzavretá na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.
Dohodou o predplatnom sa predávajúci zaväzuje spotrebiteľovi 1. dodávať tovar alebo službu, 2. počas vopred definovaného (predplateného) obdobia, 3. a spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť za cenu za dodávku na príslušné časové (predplatené) obdobie. Zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľ platil vopred, ide iba o záväzok počas predplateného obdobia odoberať plnenie, pričom platiť je možné aj následne. Zákon tiež nevyžaduje, aby išlo o pravidelnú dodávku, je možné dohodnúť akékoľvek intervaly a frekvenciu dodávok. Musí však ísť o opakované plnenie rovnakého druhu a záväzok predávajúceho počas predplateného obdobia dodávať a záväzok spotrebiteľa odoberať dodávku.
Doplnkovou zmluvou je zmluva, ktorá svojim predmetom dopĺňa úžitok spotrebiteľa zo zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov (tzv. hlavnej zmluvy). Pri uzatváraní takejto doplnkovej zmluvy je vzhľadom na účel hlavnej zmluvy rozumné predvídať, že predmet doplnkovej zmluvy stratí pre spotrebiteľa zmysel v prípade zániku hlavnej zmluvy, t.j. spotrebiteľ nebude mať záujem na plnení povinností z tejto zmluvy. Ako príklad možno uviesť kúpnu zmluvu na diaľku, napr. v elektronickom obchode a garanciu pre spotrebiteľa, že v prípade akéhokoľvek poškodenia tovaru mu predávajúci vymení poškodený tovar za nový tovar. Spotrebiteľ za takúto službu platí pre predávajúceho mesačný poplatok. V prípade, že spotrebiteľ odstúpi od hlavnej zmluvy, nedokáže využiť ani výhodu z doplnkovej zmluvy. Preto je žiaduce, aby v prípade, že doplnková zmluva napĺňa znaky podľa zákona, bola jej existencia závislá od existencie hlavnej zmluvy.
Definícia prevádzkových priestorov zahŕňa popri prevádzkarni, vymedzenej v § 17 ods. 1 Živnostenského zákona, aj iné priestory, kde predávajúci zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie. V zmysle uvedenej definície sa za prevádzkové priestory považujú aj obchodné priestory, v ktorých obchodník vykonáva svoju činnosť len sezónne, napríklad počas turistickej sezóny v lyžiarskom stredisku. Stánky na trhoch a veľtrhoch sa považujú za prevádzkové priestory predávajúceho, len ak spĺňajú vyššie uvedenú podmienku, t. j. že predávajúci týmto spôsobom trvalo alebo zvyčajne realizuje svoju podnikateľskú činnosť. Uvedené kritérium nebude splnené napríklad vtedy, ak sa veľtrh alebo obdobná akcia realizuje príležitostne, za účelom výstavy či propagácie tovarov a služieb, a to aj v prípade, ak na ňom dochádza k ponuke a predaju tovarov a služieb spotrebiteľom.
Trvanlivý nosič je definovaný ako prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi a predávajúcemu uchovávať a reprodukovať jemu adresované informácie v podobe čitateľnej pre adresáta týchto informácií tak dlho, ako to pre neho bude potrebné z hľadiska ochrany záujmov plynúcich zo vzájomného vzťahu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Pod definíciu je potrebné zahrnúť predovšetkým také nosiče informácií, ako je papier, USB kľúče, CD-ROM, DVD, pamäťové karty alebo pevné disky počítačov, ako aj e-maily. V situáciách, keď je z dôvodu právnej istoty či vzhľadom na prípadnú potrebu uniesť dôkazné bremeno dôležité poskytovať informácie alebo dokumenty v určitej forme, zákon na viacerých miestach stanovuje povinnosť poskytnúť ich v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči. V porovnaní so všeobecnou občianskoprávnou úpravou formy právnych úkonov (§ 40 Občianskeho zákonníka) sa možnosťou poskytnúť určité informácie alebo dokumenty na trvanlivom nosiči rozširuje spektrum dostupných prostriedkov aj na moderné a v súčasnosti čoraz využívanejšie spôsoby, ktoré rovnako dobre umožňujú dosiahnutie účelu uchovania a nezmeneného reprodukovania informácií dôležitých tak pre spotrebiteľa, ako aj predávajúceho. Za trvanlivý nosič sa nepovažuje webová stránka.
Elektronickým obsahom sú dáta, ktoré sú vyrobené a poskytované v elektronickej forme, ako napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty, bez ohľadu na to, či sú získavané prostredníctvom sťahovania, metódou streamingu z hmotného nosiča alebo iným spôsobom. Zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči sú zmluvami, ktorých predmetom je poskytnutie určitej služby, na druhej strane, ak sa elektronický obsah dodáva na hmotnom nosiči ako je CD alebo DVD, považuje sa elektronický obsah zaznamenaný na tomto nosiči za tovar v zmysle tohto zákona.
K § 3
Vzhľadom na to, že je potrebné, aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke tovaru alebo služby čo najúplnejšie a neskreslené informácie, zákon v odseku 1 ustanovuje povinnosť predávajúceho pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, na základe ktorej sa táto zmluva má uzavrieť, informovať spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté napríklad informácie o hlavných vlastnostiach tovaru alebo služby, podrobné údaje o predávajúcom vrátane aktuálnych kontaktných údajov (napr. telefónne číslo, fax a e-mailová adresa, ak sú k dispozícii), o celkovej cene ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies