Dôvodová správa k zákonu č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Dňa 21. apríla 2004 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (ďalej len „smernica“) a v zmysle jej ustanovení sú členské štáty povinné zabezpečiť uplatnenie tejto smernice v národných legislatívach v termíne 30. apríla 2007.

Dôvodom prijatia tejto smernice je skutočnosť, že v súčasnosti je v Spoločenstve veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká a strata biodiverzity sa v posledných desaťročiach dramaticky zrýchlila. Nečinnosť by mohla mať za následok väčšiu kontamináciu miest a väčšie straty biodiverzity v budúcnosti. Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd v maximálnom možnom rozsahu prispieva k implementácii cieľov a zásad environmentálnej politiky spoločenstva, ako je uvedená v Zmluve o založení ES.

Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd by sa mali implementovať prostredníctvom zásady ,,znečisťovateľ platí“ v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. Základnou zásadou smernice, ktorá sa preberá aj do návrhu zákona, je, aby sa prevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnu škodu spôsobila alebo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody, považoval za finančne zodpovedného, a to s cieľom donútiť prevádzkovateľov, aby prijali a vykonali opatrenia a vypracovali postupy na minimalizáciu environmentálnych škôd, čim sa riziko ich finančnej zodpovednosti zúži.

Environmentálnou škodou podľa tohto zákona nie je akékoľvek poškodenie životného prostredia, ale len škoda na chránených druhoch a biotopoch, na vode a na pôde. Za škodu sa však považuje akákoľvek nepriaznivá zmena niektorého z uvedených prírodných zdrojov nezávisle od toho či bola spôsobená porušením právnych predpisov alebo konaním v súlade s právnymi predpismi. Zodpovednosť za túto environmentálnu škodu majú prevádzkovatelia
a)vykonávajúci pracovné činnosti ustanovené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – v týchto prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť,
b) vykonávajúci pracovné činnosti iné, než uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – tu ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa týka len škody na chránených druhoch a biotopoch.

Prevádzkovatelia budú podľa návrhu zákona povinní predchádzať hrozbe vzniku environmentálnej škody prijatím a vykonaním preventívnych opatrení a v prípade vzniku environmentálnej škody budú povinní prijať a vykonať nápravné opatrenia. Ak prevádzkovateľ neprijme preventívne alebo nápravné opatrenia, môže tak namiesto neho urobiť príslušný orgán štátnej správy (obvodný úrad životného prostredia alebo v zákone ustanovených prípadoch Slovenská inšpekcia životného prostredia). Náklady na preventívne opatrenia a na nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ okrem prípadov ustanovených liberačných dôvodov. Ak namiesto prevádzkovateľa konal príslušný organ, má voči prevádzkovateľovi nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Náhrada nákladov sa predpokladá vymáhať exekučným konaním.

Za účelom finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa za environmentálnu škodu sa počíta v budúcnosti s tým, že prevádzkovatelia budú uzatvárať buď zmluvu o poistení tejto zodpovednosti alebo využijú iný vyhovujúci spôsob jej finančného krytia.

Osoby, ktoré majú záujem na rozhodovaní o environmentálnej škode (vlastníci, správcovia, nájomcovia nehnuteľností, mimovládne organizácia a ďalšie osoby) budú oprávnené dať oznámenie na začatie konania podľa tohto zákona voči zodpovednému prevádzkovateľovi. Príslušný organ bude povinný oznámenie preskúmať a rozhodnúť, či na jeho základe začne konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia alebo konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať nápravné opatrenia.

Príslušnými orgánmi štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody bude obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia. Ako dotknuté orgány budú do konaní podľa tohto zákona vstupovať orgány ochrany prírody, orgány štátnej vodnej správy, obvodné pozemkové úrady, lesné úrady a úrady verejného zdravotníctva.

Návrh zákona sa nevzťahuje na environmentálne škody vzniknuté pred jeho účinnosťou, takže zákon nebude riešiť tzv. staré záťaže. Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani na zdraví osôb, všeobecné predpisy o náhrade škody zostávajú nedotknuté.

Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých každý má právo na priaznivé životné prostredie, nikto nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie a štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V súlade s čl. 58 Ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:
a)v práve Európskej únie
– v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje ako jednu z úloh Európskej únie trvalo udržateľný rozvoj,
b) v práve Európskych spoločenstiev
– v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí,
– Smernica Rady 2004/35/ES zo dňa 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.

Smernica upravuje postup pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktoré môžu spôsobiť prevádzkovatelia svojimi činnosťami, ktoré vymedzuje smernica vo svojej prílohe. Posudzujú sa environmentálne škody vzniknuté na vode, pôde, chránených druhoch a prirodzených biotopoch. Cieľom uplatňovania tejto smernice je určiť, opísať a posúdiť primeraným spôsobom priame a nepriame environmentálne škody na všetky zložky životného prostredia a verejné zdravie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k ES/EÚ:
Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú z ustanovení Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice o zbližovaní práva. Záväzky tiež vyplývajú z materiálov o určení gestorstva smerníc. Návrh zákona bol navrhnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom ES/EÚ:
– úplná zlučiteľnosť.

Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplná harmonizácia slovenskej legislatívy s právom Európskej únie v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

A) odhad dopadov na verejné financie
Navrhovaná právna úprava rieši zabezpečenie nových činností a postupov, ktoré vyplývajú pre členské štáty EÚ z implementácie Smernice 2004/35/CE Európskeho parlamentu a Rady o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, čo zakladá aj nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu nového zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych a odborných činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov životného prostredia, inšpekčnej činnosti a odborných technických výkonov v súvislosti s realizáciou navrhovaných postupov.
Nové náklady si budú vyžadovať hlavne nasledovné okruhy pôsobnosti zákona :
personálne a administratívne zabezpečenie štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona,
– zabezpečovanie preventívnych a nápravných opatrení pre odstránenie environmentálnych škôd v prípadoch určených týmto zákonom,
– náklady štátu na realizované nápravné opatrenia na nápravu environmentálnych škôd, pokiaľ nekonal prevádzkovateľ, alebo prevádzkovateľ nie je známy,
– od identifikovaného prevádzkovateľa, ...