Dôvodová správa k zákonu č. 10/1996 Z. z., o kontrole v štátnej správe

I. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Predložený návrh zákona o kontrole štátnej správy vychádza z potreby zdokonaľovania kontrolného systému v štátnej správe, ktorú zdôraznila aj vláda Slovenskej republiky vo svojom Programovom vyhlásení v januári 1995.

Prijatím novely zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon NR SR č. 74/1995 Z. z. ) je Úrad vlády SR ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre kontrolu plnenia úloh štátnej správy a hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy, ako aj pre vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov.

Úrad vlády SR sa touto novelizáciou stal kontrolným orgánom pre potreby vlády SR ako najvyššieho orgánu štátnej správy. Určením kompetencií pre vykonávanie vonkajšej objektívnej kontroly Úradom vlády SR sú vytvorené predpoklady pre predkladanie informácií a poznatkov z kontrolnej činnosti vláde SR a príslušným štátnym orgánom.

Z analýzy posúdenia aplikácie doposiaľ platnej právnej normy, t. j, zákona SNR č. 418/1991 Zb. o štátnej kontrole v praxi so zreteľom na jej účinnosť, aktuálnosť jednotlivých ustanovení vyplývajú nasledovné závery, ktoré potvrdzujú oprávnenosť prijatia nového zákona o kontrole:

- jestvujúca právna norma obsahuje 28 paragrafových zneni oproti 19 v návrhu nového zákona, čo predstavuje vypustenie 9 paragrafov,

- doplnenie, zjednodušenie sa týka takmer všetkých paragrafov doposiaľ platného zákona o štátnej kontrole.

Vypustenie počtu paragrafového znenia je z dôvodov najmä:

- nového štátnoprávneho usporiadania - vzniku samostatnej Slovenskej republiky od 1. 1. 1993,

- upustenie od možnosti sankcionovania kontrolovaných subjektov, za porušovanie právnych povinnosti, čo je v súlade s orientáciou legislatívy Európskej únie,

- upustenie od uplatňovania nákladov na kontrolnú činnosť, keďže sa jedná o kontrolu Štátnej správy,

- doplnenie o možnosti ukladania poriadkovej pokuty všetkými orgánmi kontroly,

- doplnenie sa týka vymedzeniu kontrolnej pôsobnosti pri vykonávaní vnútornej kontroly,

- taxatívne ustanovuje zákaz zrušenia alebo zmeny rozhodnutí orgánov štátnej správy orgánmi kontroly,

- doplnenie základných pravidiel kontrolnej činnosti o možnosti vypracovávania priebežného alebo čiastkového protokolu.

Zdôvodnenie potreby zdokonaliť kontrolný systém v štátnej správe možno oprieť o viaceré skúsenosti vyspelých krajín s trhovou ekonomikou a demokratickým systémom riadenia a kontrol štátnej správy s jediným cieľom uplatňovať právo kontroly aparátu štátnej správy a jej hospodárenia s prostriedkami štátu. Organizačne usporiadanie vrcholových kontrolných orgánov je v európskych štátoch a USA rôzne.

Pre určité zovšeobecnenie poznatkov o postavení a pôsobnosti vrcholných kontrolných orgánov bol vybraný súbor priemyselne rozvinutých 68 krajín sveta. Okrem kritéria ekonomickej úrovne krajín boli zohľadnené štátne formy, tradície a podriadenosť kontroly v rámci štátu.

Z tohto súboru je 40 vrcholných kontrolných orgánov založených priamo príslušným ustanovením v ústave. Z toho 29 kontrolných orgánov je pri parlamente (nezávislých na vláde), v 7 krajinách je vrcholný kontrolný orgán začlenený v rámci výkonnej sféry (pri vláde), v 33 krajinách je celkom nezávislý.

Vo všetkých prípadoch sú však ich postavenia a kompetencie stanovené zákonom, ktorý zakladá nezávislosť a nestrannosť týchto orgánov ako prvoradý predpoklad riadneho výkonu kontroly.

Na základe uvedených poznatkov možno konštatovať, že existujú minimálne tri štandardné formy (systémy) v postavení vrcholného kontrolného orgánu. Existujú nezávislé kontrolné orgány, ďalšie kontrolné orgány, ktoré majú postavenie správneho súdu s precíznou kontrolou účelnosti a hospodárnosti s finančnými prostriedkami štátu. Existujú štáty kde vrcholný kontrolný orgán je začlenený k vláde. Však je potrebné podotknúť, Že ani v jednom systéme nie je riešenie úplne ...