C-553/07 College van burgemeester en wethouders van Rotterdam proti M. E. E. Rijkeboer.

Z odôvodnenia

1. Článok 12 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe ukladá členským štátom, aby stanovili právo prístupu k informáciám o príjemcoch alebo kategóriám príjemcov údajov, ako aj o obsahu poskytnutých informácií vzťahujúce sa nielen na prítomnosť, ale aj na minulosť. Členským štátom prináleží stanoviť tak lehotu na uchovanie týchto informácií, ako aj na ne sa vzťahujúci prístup, ktoré predstavujú spravodlivú rovnováhu medzi na jednej strane záujmom dotknutej osoby na ochranu svojho súkromia, uplatňovanú najmä prostredníctvom prostriedkov opravy a nápravy stanovených smernicou 95/46, a na druhej strane záťažou, ktorú pre prevádzkovateľa predstavuje povinnosť uchovávať tieto informácie.

2. Právna úprava, ktorá obmedzuje uchovávanie informácií o príjemcoch alebo kategórií príjemcov údajov a obsahu poskytnutých údajov na obdobie jedného roka a súbežne s tým aj prístup k týmto informáciám, pričom základné údaje sa uchovávajú oveľa dlhšie, nepredstavuje spravodlivú rovnováhu medzi predmetným záujmom a povinnosťou, ibaže by sa preukázalo, že dlhšie uchovávanie týchto informácií predstavuje pre prevádzkovateľa neprimeranú záťaž. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vykonal nevyhnutné overenia.