Finančné odškodňovanie a pokuty zamestnávateľa pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

V súčasnej dobe sa v aplikačnej praxi čoraz viac stretávame s viacerými pohľadmi na vznik práva k finančnému odškodneniu, resp. finančnému odškodňovaniu ako takému pri pracovnom úraze ale­bo chorobe z povolania. Je možné zamestnancovi na základe pracovného úrazu alebo choroby z povolania priznať náhradu škody a zároveň aj náhradu nemajetkovej ujmy? Názory súdov sa v tejto otázke líšia.

V článku poukážeme na viaceré spôsoby a pohľady, s ktorými sa zamestnávatelia stretávajú v prípadoch pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, a to najmä s ohľadom na súčasnú pretrvávajúcu prax podávania žalôb o priznanie státisícových súm odškodného, resp. zadosťučinenia za pracovný úraz alebo chorobu z povolania zamestnanca. Rozoberieme si záver súdu, podľa ktorého by sa nemajetková ujma, resp. finančné odškodnenie mali uhrádzať z úrazových dávok od Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ by tak nebol povinný zamestnancovi uhradiť finančné zadosťučinenie, ale naopak sa stretneme aj s názorom, podľa ktorého zaplatenie nemajetkovej ujmy ide popri platení úrazových dávok.

Poukážeme však aj na ďalšie sankcie, ktoré zamestnávateľovi hrozia v prípade, ak pracovný úraz alebo choroba z povolania vyplynula z porušenia právnych predpisov zamestnávateľa.

V takýchto prípadoch hrozí štatutárnym zástupcom, riaditeľom, vedúcim zamestnancom, prokuristom a pod. trestnoprávna zodpovednosť a zamestnávateľovi obligatórna pokuta od inšpektorátu práce od 33 000 do 100 000 eur. Ešte pred uložením pokuty v takejto výške zo strany inšpektorátu práce však zamestnávateľ môže právnymi prostriedkami napadnúť protokol vypracovaný inšpektorátom práce, ktorý môže súd zrušiť v zmysle početnej judikatúry, na ktorú v tomto článku po­ukážeme.

Zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť nemajetkovú ujmu zamestnancovi!?

Okresný súd Prievidza vydal rozsudok, ktorý stavia zamestnávateľa do pozície, v ktorej pri naplnení určitých skutočností nie je povinný finančne odškodňovať zamestnanca za pracovný úraz, a to dokonca ani v prípade, ak zamestnávateľ objektívne porušil právne predpisy.

Vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16C/126/2011 zo dňa 31. 7. 2013, ktorým súd zamietol návrh na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 18 000 eur z toho dôvodu, že navrhovateľke bolo poskytnutých z titulu smrteľného pracovného úrazu manžela celkovo 142 631 eur. Z toho bolo Sociálnou poisťovňou z úrazového poistenia vyplatené jednorazové odškodnenie vo výške 50 627,64 eura a z titulu úrazového poistenia hradeného odporcom bolo navrhovateľke zaplatených ďalších 6 639 eur. Súd v odôvodnení rozsudku vyslovil názor, že v osobitných pracovnoprávnych vzťahoch Zákonník práce v spojení so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na rozdiel od Občianskeho zákonníka priznáva určeným príbuzným osobám zomretého zamestnanca nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a jednorazové odškodnenie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pre osobitnú situáciu protiprávnej smrti zamestnanca vytvára osobitný nárok ...