Od odpadu k surovine a cesta suroviny ku konečnému odberateľovi

S prechodom na cirkulárnu (obehovú) ekonomiku mnohé firmy, a to najmä výrobné podniky riešia otázku, ako znížiť množstvo produkovaných odpadov, resp. ako dosiahnuť vyšší obeh používaných materiálov. Odpadová legislatíva rozlišuje niekoľko možností a spôsobov, ako odpad preklasifikovať na surovinu, resp. materiál. V praxi sú však málo využívané, pretože si vyžadujú zložité povoľovanie alebo extenzívny výklad právnych predpisov, čo zásadne komplikuje prechod na cirkulárne nakladanie s týmito zdrojmi.
V tomto článku si preto bližšie rozoberieme štyri legislatívne možnosti zmeny režimu z odpadu na surovinu z pohľadu zákonných požiadaviek, ako aj príkladov z judikatúry, ktoré nám naznačujú, za akých predpokladov je možné túto reklasifikáciu dosiahnuť. Zároveň si zhrnieme, ako správne v týchto prípadoch vykazovať vznik a nakladanie s odpadom v odpadovej evidencii.

Kedy surovina alebo produkt prestáva byť odpadom

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) v § 2 ods. 2 stanovuje, že odpadom nie je:

1. látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom,
2. špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu,
3. odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a spĺňa požiadavky na výrobok uvádzaný na trh ustanovené osobitným predpisom alebo
4. odpad odovzdaný na použitie do domácnosti.

Dosiahnutie tohto stavu môže byť pre firmu výhodným spôsobom, ako znížiť množstvo produkovaných odpadov, avšak spája sa s viacerými požiadavkami a úskaliami, ktoré si postupne rozoberieme.

Vedľajší produkt

Prvou zo zákonných možností zmeny režimu z odpadu na surovinu je splnenie požiadaviek na vedľajší produkt.

V ...