Praktické skúsenosti pri vypracovaní havarijného plánu na ochranu vôd

Havarijný plán na ochranu vôd je povinný vypracovať ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s tuhými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 m³ alebo zaobchádza s tuhými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t alebo s kvapalnými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 m³, a predložiť ho na schválenie Slovenskej inšpekcii životného prostredia (§ 39 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z.).

V zmysle vodného zákona majú orgány štátnej správy v oblasti ochrany vôd možnosť uložiť povinnosť vypracovať havarijný plán aj prevádzkam, ktoré nezaobchádzajú s limitnými množstvami znečisťujúcich látok, ale charakter prevádzky predstavuje zvýšené riziko pre vodné toky, podzemné vody.

Náležitosti havarijného plánu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd.

Náležitosti havarijného plánu pozostávajú z troch hlavných častí:

A. TITULNÝ LIST – presne uviesť, pre akú organizačnú jednotku je havarijný plán vypracovaný, názov, sídlo, kto je autorom ...