Problematika trestnej zodpovednosti právnických osôb je spojená s tým, že právnická osoba ako subjekt práva je často ideálnym nástrojom páchania trestnej činnosti. V súčasnej dobe to obzvlášť platí pri organizovanej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný charakter. Zložitá organizačná štruktúra právnickej osoby, respektíve reťaz vzájomne prepojených právnických osôb prakticky znemožňujú efektívne vyvodzovanie zodpovednosti voči konkrétnym osobám.
Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len „TOPO“) bol prijatý 13. 11. 2015 a bude účinný od 1. 7. 2016. Bol prijatý ako súčasť medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že všade tam, kde nie je výslovne odchylná úprava v zákone č. 91/2016 Z. z., sa primerane použijú ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku.
Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sú rôzne názory. Sú aj zástancovia i odporcovia takéhoto prístupu.
Medzi hlavné argumenty odporcov trestnosti právnických osôb patria:
- Právnické osoby sú právne konštrukcie a ako také nedisponujú svojou vôľou, z toho dôvodu nie je možné hovoriť o vine ako predpoklade trestnej zodpovednosti.
- Pripustiť trestnosť právnickej osoby by znamenalo prelomiť zásadu personality trestu, inými slovami, trestaní by boli aj tí členovia právnickej osoby (spoločníci, akcionári), ktorí nemajú s deliktom nič spoločné.
- Právnická osoba je založená s určitým cieľom, ktorý plní a s cieľom jej existencie nie je porušovanie zákona.
- Nedostatočne sa využívajú iné druhy zodpovednostných vzťahov voči právnickým osobám.
- Trest udelený právnickej osobe nemôže mať ani preventívny, ani výchovný charakter ( právnickej osobe je jedno, že je potrestaná).
Voči týmto námietkam, ktoré sú legitímne, možno uviesť viacero protiargumentov:
- Právnická osoba síce nedisponuje svojou vôľou, tú za ňu prejavujú štatutárne orgány, ale v prípade, ak jej štatutárne orgány konajú protizákonne s vedomím, že tým získajú majetkový prospech, tento získajú sprostredkovanie cez majetkové prírastky v právnickej osobe. Ak by neboli postihnuté majetkové prírastky z tejto činnosti efektívne, účel trestu by sa nenaplnil ani voči fyzickej osobe. Vidíme to v praxi, keď je nepomer medzi výškou udelených a reálne vykonaných trestov za trestné činy, ktorými získavajú páchatelia obrovský majetkový prospech (typicky krach nebankových subjektov so státisícami poškodených, ktorí sa reálne nedostali ani k zlomku spreneverených peňazí).
- Zásada personality trestu síce funguje, ale druhej strane sa mení motivácia, keďže takto znáša riziko protiprávnej činnosti viac subjektov.
- Právnická osoba nie je síce zakladaná s cieľom páchania protiprávnej činnosti, ale je pravdou, že ani fyzická osoba otvorene štátnym orgánom nedeklaruje, že sa chystá vykonávať nelegálnu činnosť.
- Argument nedostatočného vyvodzovania dôsledkov inými právnymi odvetviami má podľa môjho názoru svoju logiku, pričom štatutárne orgány právnických osôb ...
Súvisiace právne predpisy ZZ SR