Umelá inteligencia (AI) verzus autorské právo

Rozvoj generatívnej umelej inteligencie zásadne mení spôsob, akým vzniká kreatívny obsah. AI nástroje ako napríklad Midjourny, ChatGPT či DALL-E dokážu veľmi rýchlo generovať obsah (texty, obrazy, hudbu či scenáre), ktorý je denno-denne používaný v oblasti marketingu, v divadle alebo inej umeleckej tvorbe. Obsah generovaný predmetnými nástrojmi vie byť zameniteľný s obsahom tvoreným človekom. Rýchlosť generovania nového obsahu so sebou prináša aj nové komplexné právne výzvy, najmä s ohľadom na oblasť práva duševného vlastníctva a konkrétne na oblasť autorského práva. Mnohé spoločnosti tieto nástroje vítajú ako rýchly a lacný nástroj, neuvedomujú si však právne riziká, ktoré so sebou prináša.

Najdôležitejšou, priam kľúčovou otázkou zostáva otázka autorstva. Môže byť AI považovaná za autora v tradičnom právnom zmysle? Generatívna AI nemá vedomie, úmysel ani osobnosť. Ako je nastavená aktuálna legislatíva v danej oblasti? Je možné, aby AI bola prisúdená ľudská tvorivosť a individualita? Kto je autorom diela, ktoré vzniklo pomocou AI? Používateľ, vývojár alebo nikto?

Aké to bude mať dôsledky pre rôzne subjekty? Pre samotných tvorcov používajúcich AI nástroje, pre podnikateľov, ktorí pracujú s výsledkami činnosti tvorcov, a pre právnikov, ktorí potrebujú svojim klientom poradiť v otázkach porušovania autorských práv, licencií a zodpovednosti? Dá sa uplatniť zodpovednosť voči spoločnostiam používajúcim nástroje AI aj z pohľadu nekalej obchodnej súťaže?

Ďalšou veľkou otázkou ostáva samotný proces trénovania AI modelov, ktorý prebieha na veľkých datasetoch obsahujúcich chránené diela, bez súhlasu pôvodných autorov. Dochádza v tomto prípade k porušeniu autorských práv a k neoprávnenému užívaniu diela bez licencie?Odpovede na tieto otázky nie sú jednoznačné a pokúsime sa ich aspoň čiastočne zodpovedať v tomto článku. Na príklade generatívnych nástrojov ako ChatGPT, Gemini či Midjourney sa pokúsime ukázať, ako sa právo vyrovnáva s výzvami, ktoré prináša AI do sféry tvorivosti.

Základné pojmy

Generatívna umelá inteligencia (AI) je súčasť podmnožiny úzkej umelej inteligencie, ktorá je zameraná na riešenie konkrétneho problému (napr. preklad, odpovede na otázky, rozpoznávanie tvárí). Na rozdiel od neexistujúcej všeobecnej umelej inteligencie nezvládne akúkoľvek intelektuálnu úlohu, akoby ju zvládol človek. Generatívna umelá inteligencia nechápe význam obsahu, jej výstupy sú výsledkom algoritmickej optimalizácie a štatistickej pravdepodobnosti, nie porozumenia. Generatívna AI nepozná pravdu, nemá poznanie, nemá vedomie, vôľu, hodnoty, nepracuje s realitou a nevníma kontext. Pracuje s vnútornou ...