Článok 80 GDPR upravuje možnosť, aby boli práva dotknutých osôb chránené nielen individuálne, ale aj prostredníctvom organizácií, združení a subjektov pôsobiacich vo verejnom záujme. Tieto subjekty môžu zastupovať jednotlivcov pred dozorným orgánom alebo súdom, čím sa posilňuje vymožiteľnosť práv a znižuje nerovnováha medzi jednotlivcom a veľkými prevádzkovateľmi. Ustanovenie zároveň dáva členským štátom priestor rozhodnúť, či umožnia aj konanie bez výslovného mandátu dotknutej osoby – tzv. actio popularis.
Kým niektoré štáty, ako Nemecko či Rakúsko, využívajú tento nástroj naplno, iné, vrátane Slovenska, zostali pri konzervatívnejšej verzii, kde je vždy potrebné splnomocnenie konkrétnej osoby. V praxi sa ukazuje, že tam, kde je umožnené širšie zastupovanie, dochádza k efektívnejšiemu riešeniu systémových porušení a k silnejšiemu preventívnemu účinku voči prevádzkovateľom.
1. Úvod
Ochrana osobných údajov sa stala jedným z najdiskutovanejších tém posledného desaťročia. V digitálnom veku, keď sú údaje považované za „novú ropu“, je pre jednotlivcov čoraz ťažšie brániť sa proti nadmernému zberu, uchovávaniu a zneužívaniu informácií zo strany štátnych inštitúcií či súkromných spoločností. GDPR preto neostáva iba pri formálnom vyhlásení práv, ale zavádza aj mechanizmy ich praktickej vymožiteľnosti.
Jedným z týchto mechanizmov je aj článok 80 GDPR, ktorý umožňuje dotknutej osobe, aby ju v konaní pred dozorným orgánom alebo súdom zastupovala nezisková organizácia, združenie či iný subjekt. Týmto spôsobom sa oslabuje nerovnosť medzi jednotlivcom a mocným prevádzkovateľom či sprostredkovateľom, ktorý má k dispozícii právnikov a finančné prostriedky na svoju obranu.
Takéto zastupovanie má veľký význam ...
Súvisiace právne predpisy ZZ SR