Mimoriadne environmentálne situácie

Mimoriadne environmentálne situácie

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Odbor hygieny životného prostredia a zdravia

15. Mimoriadne environmentálne situácie

15.1. Povodne

Povodeň je prírodný proces, počas ktorého voda dočasne zaplaví zvyčajne nezaplavené územie. Vzniká v dôsledku:

1. prechodne výrazného zvýšenia hladiny vodného toku, pričom hrozí vyliatie vody z koryta,
2. dočasne zamedzeného prirodzeného odtoku vody zo zrážok alebo topenia snehu do recipientu a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami; vnútorné vody sú vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom hrádzami alebo protipovodňovými líniami,
3. vzniku prekážok v koryte vodného toku alebo na objektoch križujúcich vodný tok, ktoré obmedzujú plynulé prúdenie vody, spôsobujú jej vzdutie a vyliate z koryta,
4. dlhotrvajúcich alebo intenzívnych zrážok alebo topenia snehu,
5. povrchového odtoku vody zo zrážok alebo topiaceho sa snehu pritekajúceho na územie z priľahlých oblastí,
6. vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu v dôsledku dlhotrvajúceho nadpriemerne vysokého vodného stavu vo vodnom toku,
7. vyliatia vody z koryta po havárií na vodnej stavbe.

Povodne sú najčastejším typom prírodných katastrof. Tento katastrofický prírodný jav sa vyskytuje náhodne v čase a priestore, čo sťažuje možnosť jeho dlhodobej predpovede. Povodne sú stálou súčasťou kolobehu vody v prírode, pričom sú extrémnym hydrologickým javom, ktorý sa vyskytoval v minulosti, vyskytuje sa v súčasnosti a bude sa vyskytovať aj v budúcnosti. Vzniku povodní sa nedá zabrániť, rovnako ako sa nedá zabrániť vzniku vetra alebo dažďa. Príčiny povodní možno v zásade rozdeliť na objektívne (dôsledkom nepriaznivých klimatických a technických podmienok) a subjektívne (spočívajúce v ľudských činiteľoch).

Riziká, ktoré ohrozujú život a zdravie, si ľudia uvedomujú až vtedy, keď sú jej priamymi účastníkmi. Povodne môžu spôsobiť smrť ľudí, zvierat, pripraviť ľudí o obydlie a majetok alebo poškodiť životné prostredie. Ich ďalšími, sprievodnými následkami, býva šírenie a nárast črevných a kožných ochorení, psychické problémy a pod.

Správnym konaním počas povodní a po ústupe záplavových vôd môžeme znížiť straty na životoch, počet zdravotných poškodení u ľudí a výrazne ovplyvniť dopad následkov.

Opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami, povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí, povinnosti a práva osôb ustanovuje zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

Terminológia povodňového javu

Nebezpečenstvo povodne je charakterizované možnosťou výskytu tejto situácie.

Povodňové riziko je kombinácia pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potencionálnych dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

Povodňová škoda je škoda, ktorú spôsobila povodeň štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity.

Povodňou ohrozeným územím je spravidla územie pri vodnom toku na úseku, kde nastáva zvýšenie vodnej hladiny v dôsledku vytvorenia povodňovej vlny alebo v dôsledku vzniknutia prekážok, vznikania ľadových zátarás, poruchy na vodnej stavbe.

Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

Územie ovplyvnené povodňou

Inundačné územie je pri ohrádzovanom vodnom toku územie medzi korytom vodného toku a trasou ochrannej hrádze a pri neohrádzovanom vodnom toku je to územie medzi korytom vodného toku a záplavovou čiarou.

Územie s retenčným potenciálom je územie pre potreby sploštenia povodňovej vlny.

Povodne môžu byť spôsobené povodňovou alebo prielomovou vlnou.

Povodňová vlna je spôsobená povrchovým odtokom z vyššie položených miest alebo vybrežením vôd z tokov. Môže ísť o pomerne krátku fázu vyjadrenú v hodinách, ale i fázu trvajúcu viacej dní alebo týždňov.

Prielomová vlna je povodňová vlna spôsobená haváriou hydrotechnickej stavby (napríklad priehrady). Kým povodňová vlna spôsobuje materiálne škody najmä tým, že zaplavuje poľnohospodársku pôdu, objekty, cesty a počas relatívne dlhšej doby na ne pôsobí, prielomová vlna spôsobuje najväčšie škody svojou kinetickou energiou, keď naráža obrovskou silou na objekty, ktoré rúca a pohybuje sa tak rýchlo, že záchrana ľudí a zvierat evakuáciou obvykle nie je možná.

Na Slovensku sme nezaznamenali doteraz haváriu veľkých priehrad. Došlo však k deštrukcii niektorých menších účelových vodných nádrží.

Stupne povodňovej aktivity

Mieru nebezpečenstva povodne charakterizujú stupne povodňovej aktivity. Charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách. V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou.

1. stupeň povodňovej aktivity – stav, keď sa voda vylieva z koryta vodného toku a dosahuje pätu hrádze pri ohrádzovanom vodnom toku alebo keď hladina vody stúpa a je predpoklad dosiahnutia brehovej čiary koryta neohrádzovaného vodného toku alebo na začiatku topenia snehu pri predpoklade zväčšovania odtoku alebo pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina vnútorných vôd.
2. stupeň povodňovej aktivity – pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; na neohrádzovanom vodnom toku, ak hladina vody v koryte vodného toku dosiahne brehovú čiaru alebo počas topenia snehu a možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov, alebo ak predmety unášané vodou vytvárajú bariéru a hrozí vyliatie vody z koryta.
3. stupeň povodňovej aktivity – pri dosiahnutí vodného stavu podľa povodňového plánu a ak voda zaplavuje priľahlé územie a môže spôsobiť povodňové škody alebo pri prívalových dažďoch extrémnej intenzity.

Ak v dôsledku vzniku povodne hrozí nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia, zaplavenia územia a vzniku povodňových škôd, obec alebo orgán ochrany pred povodňami môže vyhlásiť ihneď III. stupeň povodňovej aktivity.

II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku, správcu drobného vodného toku alebo z vlastného podnetu starosta obce pre územie obce, prednosta obvodného úradu životného prostredia pre územie viacerých obcí, prednosta krajského úradu životného prostredia na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma a viacerými územnými obvodmi kraja, minister životného prostredia SR na hraničných úsekoch vodných tokov alebo pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja, ak tým nepoveril iný orgán ochrany pred povodňami.

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou. Na vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie sa vzťahuje zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

15.1.1. Organizácia ochrany pred povodňami

Ochranu pred povodňami vykonávajú orgány ochrany pred povodňami, ako aj ostatné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, povodňové komisie, správcovia vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov, vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území v zmysle zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

Orgánmi na ochranu pred povodňami sú ministerstvo životného prostredia, krajské a obvodné úrady životného prostredia, obce. Tieto zriaďujú povodňové komisie ako poradné a výkonné orgány.

Ministerstvo životného prostredia – riadi a kontroluje vykonávanie opatrení, opatrenia pri hraničných vodách, zabezpečuje vykonávanie predpovednej povodňovej služby prostredníctvom ústavu.

Ministerstvo vnútra – riadi povodňové záchranné práce prostredníctvom obvodných úradov, zložiek Hasičského a záchranného zboru a jednotiek civilnej ochrany. Obvodný úrad vyhlasuje mimoriadnu situáciu a riadi povodňové záchranné práce. Regionálna správa ciest vykonáva hliadkovú službu a vykonáva opatrenia na ochranu ciest a po povodni zabezpečuje obnovenie dopravy na cestách.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy vyhodnocujú následky spôsobené povodňami na majetku štátu, ktorý spravujú alebo užívajú, predkladajú ministerstvu správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky – vyhodnocuje výdavky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vynaložené na ich činnosť súvisiacu so záplavami spôsobenými povodňou vykonanú podľa osobitného predpisu a predkladá ich Ministerstvu životného prostredia do 30 dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

Povinnosti osôb – osoba nesmie poškodzovať vodný tok.

Povinnosti správcu vodného toku – udržuje neupravené vodné toky, odstraňuje nánosy z koryta vodného toku, vykonáva povodňové prehliadky vodných tokov, navrhuje vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity, počas povodne vykonáva hliadky, navrhuje vyhlásenie stupňov povodňovej aktivity, vykonáva povodňové zabezpečovacie práce, po povodni odstraňuje následky spôsobené povodňou na vodných tokoch.

Ochrana pred povodňami

Preventívnymi opatreniami sú najmä technické a biotechnické opatrenia v povodí, ktoré spomaľujú odtok z povodia do vodných tokov, výstavba retenčných nádrží, ochranných hrádzí, protipovodňových línií a zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, úprava vodných tokov a ich nevyhnutná oprava a údržba, ako aj budovanie poldrov.

Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky – územie Slovenskej republiky je od roku 1996 každoročne postihované rozsiahlymi povodňami. Úlohy v protipovodňovej ochrane zabezpečuje rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom š. p. Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica. Cieľom vodohospodárov nie je povodne úplne odstrániť, veď sú prirodzeným prvkom biosféry a na každoročné jarné zvýšené prietoky sú mnohé druhy flóry a fauny úplne odkázané. Ich absencia by narušila ekologickú stabilitu mnohých ekosystémov. Cieľom ich snahy je minimalizovať nepriaznivé dôsledky povodní.

Súčasťou programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky je aj projekt protipovodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky, ktorého cieľom je vypracovať predpovede meteorologickej a hydrologickej situácie, vrátane varovania na výskyt extrémnych povodňových javov a odovzdaním týchto informácií zložkám zodpovedným za protipovodňovú ochranu.

Úlohy vyplývajúce z programu pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Prezídium Hasičského a záchranného zboru je príprava a výkon povodňových záchranných prác, odborná a materiálnotechnická príprava.

Úlohy vyplývajúce z programu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sú zamerané na technické opatrenia v podmienkach správy drobných vodných tokov a sú orientované na hradenie bystrín.

Pri územnom plánovaní je potrebné zachovať vsakovacie plochy pre zrážky v území sídlisk, v opačnom prípade sa nezabráni povodňovým škodám.

Úlohy orgánov verejného zdravotníctva

V zmysle zákona č. 355/2007 z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov postupujú orgány verejného zdravotníctva pri povodniach podľa § 48, ktorý upravuje postup pri mimoriadnych udalostiach.

Pri mimoriadnych udalostiach RÚVZ (regionálne úrady verejného zdravotníctva) zabezpečujú terénne a laboratórne analýzy, podieľajú sa na hodnotení mimoriadnej udalosti z hľadiska ochrany zdravia, identifikujú a reagujú na nové a hroziace prenosné ochorenia a iné hrozby pre verejné zdravie, nariaďujú opatrenia, zabezpečujú informovanosť obyvateľstva v oblasti ochrany verejného zdravia.

Opatreniami pri mimoriadnych udalostiach sú hlásenie udalostí a prípadov vyznačujúcich sa potenciálom stať sa hrozbou pre zdravie verejnosti, bezodkladné informovanie verejnosti, príkaz na hygienickú očistu osôb a dekontamináciu terénu, budov a materiálu, zákaz výroby, úpravy, úschovy, dopravy, dovozu, predaja a iného nakladania s vecami a zvieratami, ktorými sa ...