Ergonómia vo výrobnej prevádzke

Zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov, zavádzanie nových vedecko-technických poznatkov a znižovanie rizika poškodenia zdravia zamestnancov má každý zamestnávateľ za povinnosť priamo zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Medzi elimináciu rizika poškodenia zdravia patrí aj hodnotenie vplyvov pracovného prostredia a procesov na ľudský organizmus. Jedným z týchto hodnotení je aj hodnotenie fyzickej záťaže pracovníkov, inak známe aj pod hodnotením ergonómie pracoviska. Napriek tomu, že táto povinnosť je uvedená v uvedenom zákone a následne vo vyhláške MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci, či následne v NV SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, často sa na ňu zabúda. Niekedy však toto jednoduché vyhodnotenie a vykonanie následných nápravných opatrení môže byť dôvodom pre úspech či neúspech ktoréhokoľvek zamestnávateľa.

Pojem ergonómia je možné jednoduchou ľudskou rečou vysvetliť ako proces prispôsobovania pracoviska potrebám ľudského organizmu. Správne ergonomicky nastavené pracovisko dáva predpoklad pre zníženie fyzickej záťaže pracovníkov. Znižovanie záťaže pracovníkov ide ruka v ruke so znížením počtu profesionálnych poškodení zdravia, resp. práce neschopnosti spojenej s preťažením pracovníkov. Niektorí zamestnávatelia si môžu mylne myslieť, že ich sa táto oblasť netýka.

Túto povinnosť však majú ustanovenú v § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne sú povinní podľa písmen:

b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,

c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,

f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie,

g) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce.

Jednou z najpodstatnejších častí hodnotenia ergonómie, a to hlavne vo výrobných prevádzkach, je vyhodnotenie podmienok vyhlášky MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci. Táto vyhláška okrem iného definuje v prílohe č. 1 požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci. Je to vlastne určenie ideálnych pracovných polôh jednotlivých častí tela tak, aby sa minimalizovala fyzická záťaž na pracovníkov. V praxi ide najmä o časti tela ako krk, chrbtica a ruky. Vyhláška okrem určenia priaznivých a nepriaznivých polôh uvedených častí tela definuje aj celkový čas práce v jednotlivých neprijateľných polohách, a to konkrétne na max. 30 min./8-hodinová smena.

Navyše, ak sa pozrieme na vyššie uvedené náležitosti zákona a danej vyhlášky, spolu s ustanoveniami § 5 NV SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami dostaneme ucelený pohľad, resp. zistíme zmysel, prečo je potrebné ergonómiu na pracovisku vlastne riešiť.

Uvedený § 5 NV rozoberá posúdenie rizika a zdravotnej spôsobilosti a opatrenia na zníženie rizika, a to najmä v spojitosti s prílohou č. 2, kde sa nachádza nižšie uvedená tabuľka so smernými hmotnostnými hodnotami.

Pri porovnaní údajov v uvedenej tabuľke, napr. pri mužoch od 40 – 49 rokov, je rozdiel pri priaznivých a nepriaznivých podmienkach v maximálnej hmotnosti bremena 5 kg, čo sa môže zdať zanedbateľné. Ak však porovnáme hodnoty celozmenovej hmotnosti pre dané podmienky, rozdiel je už 500 kg.

Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ nevytvorí priaznivé ergonomické podmienky, môže sa stať, že pracovníci budú môcť na konkrétnom pracovnom mieste pracovať len časť pracovnej smeny. Dôvodom môže byť prekročenie maximálneho celkového času práce v nepriaznivých pracovných polohách, tej-ktorej časti tela alebo prekročenie limitov pre maximálnu celozmenovú hmotnosť zmanipulovaných bremien.

Príklad:

...

Autor: Ing. Marián Faško