Nová stavebná legislatíva a jej dopad na sieťové odvetvia – vybrané aspekty – 1. časť

Úvod

Po dlhých desaťročiach sme sa na Slovensku dočkali novej stavebnej legislatívy. Od 1. apríla 2025 vstúpil do účinnosti zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,nový stavebný zákon“) a tiež zákon č. 26/2025 Z. z.  o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom, ktoré nahradili zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,starý stavebný zákon“).

Cieľom tohto odborného článku je priblížiť čitateľom dopady novej stavebnej legislatívy na sieťové odvetvia, ako sú napríklad elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika, zásobovanie vodou a odvod odpadových vôd, elektronické komunikácie a podobne. Na úvod je vhodné uviesť, že celá reforma stavebnej legislatívy je postavená na 4 tézach. Nová stavebná legislatíva má za cieľ zabezpečiť kontinuitu výkonu pôsobnosti orgánov štátnej stavebnej správy vo výstavbe, zabezpečiť kontinuitu nadobudnutých práv a povinností vo výstavbe a plynutie lehôt začatých pred účinnosťou nového stavebného zákona, zabezpečiť kontinuitu pôsobnosti dotknutých orgánov vyjadrovať sa závažnými stanoviskami k návrhom stavebníkov pre konania vedené stavebnými úradmi podľa doterajších predpisov, v neposlednom rade zabezpečiť kontinuitu nadobudnutých oprávnení, kvalifikačných predpokladov a iných oprávnení nadobudnutých do účinnosti zákona podľa doterajších predpisov s povinnosťou zosúladenia so zákonom do dátumu 31.marca 2029.

V novom stavebnom zákone je možné nájsť mnoho častí a dopadov, ktoré sa týkajú sieťových odvetví, pre účely tohto odborného článku som si vybrala len niektoré aspekty.

 

Typy stavieb v sieťových odvetviach

Nový stavebný zákon hneď vo svojej úvodnej časti, konkrétne v § 2 svojho znenia, objasňuje samotný pojem stavba a tiež diferencuje rôzne typy stavieb. V zmysle § 2 ods. 1 nového stavebného zákona sa pod pojmom „stavba“ rozumie stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Z hľadiska sieťových odvetví je zaujímavý § 2 ods. 2 a nasl. nového stavebného zákona, ktorý ustanovuje, že súčasťou samostatne stojacej stavby sú okrem iného aj prípojky, ak po vybudovaní nebudú súčasťou siete technického vybavenia územia. Do účinnosti nového stavebného zákona neboli totiž prípojky inžinierskych sietí explicitne upravené, a teda považované za drobnú stavbu, boli upravené ako objekty, ktoré plnia len doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Preto nemohli byť povolené samostatne pred povolením hlavnej stavby (napríklad rodinného domu). Z tohto dôvodu sa v aplikačnej praxi stávalo, že prípojky inžinierskych sietí k rodinnému domu neboli povolené príslušným stavebným úradom skôr ako samotná hlavná stavba (napríklad rodinný dom). Nová stavebná legislatíva toto zmenila a tým, že prípojky sa považujú za drobné stavby, môžu byť podľa môjho názoru povolené príslušným stavebným úradom aj formou ohlásenia drobnej stavby, a teda za istých okolností povolené aj pred povolením stavebného zámeru hlavnej stavby.

 

V diferenciácii stavieb ako takých možno nájsť viaceré typy stavieb, ktoré súvisia so sieťovými odvetviami. Ide o drobné stavby, za ktoré sa v zmysle zákonnej úpravy považujú také stavby, ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť svoje okolie. Za drobné stavby sa v zmysle tejto definície považujú elektrické, vodovodné a kanalizačné prípojky, ale napríklad aj pripojovací plynovod. Ďalej v rozdelení možno nájsť pomenovanie jednoduché stavby, za ktoré sa považujú stavby alebo stavebné konštrukcie, ktoré nemajú výrazný vplyv na svoje okolie. Ide napríklad o nadzemné elektrické vedenia a plynárenské zariadenia, no i zariadenia na výrobu elektriny, tepla, chladu z obnoviteľných zdrojov s výkonom nad 100 kW. V spomínanej časti nový stavebný zákon hovorí aj o tzv. inžinierskych stavbách, za ktoré jednoznačne považuje líniové a vodné stavby, tiež siete technického vybavenia. Dôležité je bližšie objasniť pojem líniová stavba, pretože tento sa pomerne často vyskytuje v aplikačnej praxi správcov a prevádzkovateľov sieťových odvetví. Za líniové sa v zmysle nových stavebných predpisov považujú také stavby, ktoré tvoria súvislú neprerušovanú líniu, a to stavebne, technicky i prevádzkovo. Novým pojmom novej stavebnej legislatívy je pojem vyhradená stavba. Za vyhradené stavby sa považujú budovy alebo inžinierske stavby, ktoré sú technologicky náročné alebo konštrukčne neobvyklé, ktoré z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných prvkov kladú zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činnosti vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa. Za vyhradené stavby sa považujú napríklad elektrické vedenia s napäťovou úrovňou veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ďalej priehrady a iné vodné stavby, tiež jadrové zariadenia a niektoré iné inžinierske stavby. Nová stavebná úprava ďalej obsahuje aj pojem ostatné stavby, pod ktoré je zrejme možné subsumovať všetky ostatné stavby, ktoré nie sú explicitne uvedené v texte nového stavebného zákona.

Autor: JUDr. Lucia Čabová, LL.M.