Nový stavebný zákon od 1.4.2025 – významné legislatívne zmeny

Účelom novely stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní a zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Navrhovaný stavebný zákon a jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické a spoločenské procesy, čím vytvoria predpoklady na ďalší úspešný rozvoj Slovenskej republiky.

Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný stavebný zákon a zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.

Navrhovaným stavebným zákonom sa odstraňujú nedostatky súčasnej legislatívy v oblasti stavebného práva, pričom:

• je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
• v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívaná terminológia, zároveň sa zavádza nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, právne záväzných aktov Európskej únie a Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
• posilňuje sa postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, keďže zhotovenie stavby na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
• obnovuje sa pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov, zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napr. účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí a pod.);
• výrazne sa zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že sa ruší súčasné dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza sa jediné konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
• agenda stavebného úradu ostáva ako prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného práva v kompetencii obcí, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako súčasné spoločné obecné úrady;
• kladie sa dôraz na sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
• upravuje sa ochrana umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou, čo vyplýva z medzinárodných právnych dokumentov (napr. Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
• precizuje sa správne konanie, procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb, ako aj obsah výstupných rozhodnutí;
• zavádza sa dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti nového stavebného zákona, aby sa v stanovenom čase buď dodatočne osvedčili, alebo odstránili, čím sa zamedzí ich dlhodobému nelegálnemu užívaniu bez právnej opory;
• precizujú sa priestupky a iné správne delikty a rozširuje sa okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie subjekty vo výstavbe (zhotoviteľov stavieb, osoby vykonávajúce stavebný dozor), keďže v prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník vystupuje len ako objednávateľ služby a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a spôsobené škody nesie zodpovednosť ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), nie objednávateľ služby (stavebník);
• zdôrazňuje sa význam účasti oprávnených osôb vo výstavbe, pričom sa precizujú oprávnenia a zodpovednosti projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a realizácii stavieb.

Zdroj: Dôvodová správa k zákonu č. 25/2025 Z. z. (Stavebný zákon)

Autor: Redakcia Bezpečnosť v praxi