Dôvodová správa k zákonu č. 25/2025 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon)

Účelom stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti.

Dátum publikácie:19. 2. 2025
Oblasti práva: Správne právo / Správne právo / Samospráva; Štátna správa; Stavebníctvo a architektúra / Stavebné konanie; Životné prostredie

A. Všeobecná časť

Na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 - 2027, časť Doprava a výstavba, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá návrh nového stavebného zákona, s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky.

Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výstavbe“) v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.

Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 01. apríla 2025 je nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy je nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.

Účelom navrhovaného stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Navrhovaný stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.

Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 01. apríla 2025.

Navrhovaným stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom

- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;

- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;

- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;

- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);

- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;

- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;

- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;

- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);

- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;

- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti navrhovaného stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;

- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);

- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.

Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy ani žiadny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Stavebný zákon

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

 

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

26. júl - 16. august 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

 

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

november 2024

 

2. Definovanie problému

Návrh stavebného zákona (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona pripravuje Ministerstvo dopravy SR ako prioritnú úlohu vyplývajúcu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 - 2027, časť Doprava a výstavba, s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov.

Novelou zákona č. 200/2022 Z .z. o územnom plánovaní a súvisiacich predpisov zákonom č. 46/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zabezpečila vláda SR požiadavku oddialiť účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výstavbe“) v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov v zmysle novej legislatívy o výstavbe o 1 rok, t. j. do 01. 04. 2025. Hlavnými dôvodmi bola nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb s EIA, časový sklz pri príprave vyhláškového aparátu, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ÚUPaV SR), vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.

Nový stavebný zákon nahradí v súčasnosti platný a účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov aj platný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s odloženou účinnosťou od 01.04.2025.

3. Ciele a výsledný stav

Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe bol schválený v súčinnosti so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní (zákon o územnom plánovaní) a novelou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (kompetenčný zákon). Táto trojica zákonov bola navzájom prepojená a vecne, časovo, prevádzkovo aj finančne podporujúca a tak tvorila jeden ucelený programový rámec zmeny v oblasti stavebníctva SR. Pri ich schvaľovaní boli posudzované vplyvy spoločne a väčšina z nich sa aj implementovala.

Na základe uvedených predpisov bol od 1.6.2022 zriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ÚUPaV SR), ktorý je gestorom interoperability procesov, kvality a dostupnosti údajov o území a elektronického výkonu verejnej moci ako predpokladu pre efektivity a kvality procesov výstavby. Úlohou ÚUPaV SR je zaviesť jednotný proces pre získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie, sprístupňovanie, poskytovanie, prenos, ukladanie, archiváciu a likvidáciu údajov, umožnenie poskytovania súvisiacich elektronických služieb používateľom s príslušným oprávnením na zabezpečenie a skvalitnenie výkonu verejnej moci na úseku správy v oblasti územného plánovania, výstavby a správy stavby; pričom predpokladom je podpora informačným systémom.

Aplikácia zákona č. 201/2022 Z. z. v znp. je vzhľadom na nereálne postavené ciele a procesy v lehotách jeho účinnosti nevykonateľná.

Nová úprava si kladie za cieľ vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej náročnosti povoľovacích konaní a nastolenie transparentnosti v tejto oblasti. Smeruje do nasledovných oblastí:

A. Úprava Verejnej správy vo výstavbe

1. Orgány verejnej správy vo výstavbe

- oproti návrhu zákonom č. 201/2022 Z.z. o výstavbe, podľa ktorého sa mal zrušiť prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku na obce a mali ho vykonávať regionálne úrady Úradu pre územné plánovanie a výstavbu sa navrhuje ponechať prenesený výkon štátnej správy na obce s tým, že miestna pôsobnosť všeobecného stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu sa bude vykonávať v stavebných obvodoch, ktoré vytvoria obce v zmysle ustanovení zákona o obecnom zriadení;

- obec, ktorá bude sídlom spoločného stavebného úradu určí vedúceho stavebného úradu, ktorý bude zodpovedať za činnosť stavebného úradu;

- obec bude vykonávať iba návrhové konania (spoplatnené správnymi poplatkami); ex offo konania nadväzujúce na zistenia štátneho stavebného dohľadu, ich výkon a sankcie bude vykonávať štát (Úrad pre územné plánovanie a výstavbu (ďalej len „Úrad“), resp. jeho orgány stavebnej inšpekcie);

- ustanovuje sa pôsobnosť regionálneho úradu Úradu (v sídle kraja) ako odvolacieho orgánu voči rozhodnutiu stavebného úradu prvého stupňa; v prípade, že bude I. stupňom regionálny úrad Úradu, ustanovuje sa Úrad ako odvolací orgán);

- upravuje sa pôsobnosť „špeciálnych stavebných úradov“; (ponecháva sa podľa osobitných predpisov a rešpektuje sa aktuálne znenie podľa zákona č. 46/2024 Z. z.);

2. Upravuje sa postavenie Slovenskej stavebnej inšpekcie. Zrušuje sa ako samostatná rozpočtová organizácia Úradu a začleňuje sa do organizačnej štruktúry Úradu a jeho regionálnych úradov a upravuje sa obsah výkonu štátneho stavebného dohľadu.

Ako inšpekčná zložka bude vykonávať štátny stavebný dohľad pre všeobecné stavby, kontrolovať realizáciu stavieb, dávať výzvy na nápravu, kontrolovať ich plnenie, nariaďovať opatrenia vo verejnom záujme, zabezpečovať ich výkon, prejednávať priestupky a správne delikty a ukladať pokuty; (Pozn.: Zjednodušenie postupov povoľovania musí byť vyvážené tým, že budú vytvorené efektívne nástroje na posilnenie zodpovednosti osôb vo výstavbe za kvalitu stavieb a budú vytvorené podmienky pre zvýšenie analytickej, kontrolnej a dozornej činnosti štátu vo výstavbe.)

3. Upravujú sa priestupky a iné správne delikty a rozširuje sa okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; za porušenia zákona má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);

B. Úprava procesov povoľovania stavieb

- na rozdiel od úpravy v zákone č. 201/2022 Z. z. o výstavbe sa ponecháva rozhodovanie v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) ako samostatný proces; vzhľadom na zložitosť a komplexnosť procesov EIA je integrácia týchto procesov s konaním o stavebnom zámere nateraz aplikačne nezvládnuteľná;

- opúšťa sa doterajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza sa len jedno rozhodovanie o stavebnom zámere stavebníka, kde sa rozhodovanie v správnom konaní obmedzí na prerokovanie nevyriešených rozporov z prípravnej fázy;

- zavádza sa povinnosť stavebníka, resp. projektanta prerokovať stavebný zámer s obcou, dotknutými orgánmi a účastníkmi konania v prípravnej fáze ešte pred začatím konania na stavebnom úrade;

- určujú sa režimy povoľovania stavby podľa náročnosti povoľovania a tomu prispôsobuje rozsah povoľovacích procesov;

- rozširuje sa rozsah stavieb, na ktoré postačuje ohlásenie, resp. tých, ktoré nepotrebujú posúdenie stavebným úradom;

- zavádzajú sa sprísnené podmienky pre zhotovovanie vyhradených stavieb (napr. certifikovaný zhotoviteľ, systém kontrolných prehliadok v priebehu zhotovovania, zavedenie projektového dohľadu počas zhotovovania);

- zdôrazňuje sa zodpovednosť projektanta voči stavebníkovi, dotknutým orgánom a stavebnému úradu; projektant je zodpovedný aj za plnenie verejných záujmov upravených zákonmi;

- podrobne sa upravujú práva a povinnosti jednotlivých odborne spôsobilých osôb vo výstavbe, aby zodpovedali právnym aktom Európskej únie o regulovaných povolaniach.

Podmienky pre digitalizáciu agendy štátnej stavebnej správy a vytvorenie jedného úložiska projektovej dokumentácie sa nastavujú tak, aby boli reálne, vzhľadom na finančné možnosti a fázu prípravy a nastavovania systémov.

4. Dotknuté subjekty


Orgány verejnej moci, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, komory regulovaných profesií, architekti, projektanti, stavební dozory, stavbyvedúci, geodeti a kartografi, zhotovitelia, vlastníci a správcovia dopravnej a technickej infraštruktúry, ostatné právnické osoby, fyzické osoby podnikajúce, fyzické osoby a pod.

5. Alternatívne riešenia

Neboli identifikované alternatívy k predloženým riešeniam, ktoré by naplnili cieľ.

Nulový variant:

V nadväznosti na oddialenie legislatívy o výstavbe bolo nevyhnutné prispôsobiť režim zákona
č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a zákona
č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ÚP“) tak, aby boli aplikovateľné súčasne a nadväzovali na seba do doby účinnosti novej legislatívy o výstavbe. Zároveň bolo potrebné urýchlene vykonať legislatívne úpravy existujúcej právnej normy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v zásadnom rozpore s už schválenými predpismi. To sa naplnilo zákonom č. 46/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Z hľadiska vecnej dočasnej úpravy stavebného zákona boli prijaté nástroje umožňujúce zefektívnenie povoľovacích procesov integráciou existujúcich správnych konaní do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Do stavebného zákona bola zavedená úprava umožňujúca využiť existujúci inštitút spojeného územného a stavebného konania pre všetky stavby na podklade „záväzného stanoviska“ príslušného orgánu územného plánovania. Tým sa harmonizoval zákon o ÚP so stavebným zákonom a inštitút záväzných stanovísk je možné s akceleračným efektom začať používať aj pred nadobudnutím účinnosti zákona o výstavbe, čím sa môžu orgány územného plánovania v prechodnom období pripraviť na jeho budúcu aplikáciu. Prijatá úprava precizovala existujúcu právnu úpravu obsiahnutú v § 65 stavebného zákona, podľa ktorej možno spoločne prerokovať a so stavebným konaním spojiť aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby. Konanie vedie a rozhodnutie vydá stavebný úrad príslušný na povolenie hlavnej stavby, ostatné stavebné úrady majú v konaní postavenie dotknutého orgánu, čo umožňuje vykonať integrované povoľovanie súboru stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Takú úpravu obsahuje aj zákon o výstavbe. Ide o opatrenie, od ktorého sa očakáva zníženie administratívnej záťaže a skrátenie lehôt povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie bez negatívneho dopadu na možnosti dotknutých orgánov chrániť im zverené záujmy a bez dopadu na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania.

Z dôvodu množstva postupne prijímaných legislatívnych úprav je v dnes platnom a účinnom stavebnom zákone narušená pôvodná systematika stavebného zákona a prehľadnosť, zákon nezodpovedá požiadavkám zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov.

Zákon o výstavbe, ktorého účinnosť bola odložená od 01.04.2025 po formálnej stránke zodpovedá zákonným požiadavkám, ale po vecnej stránke úpravy organizácie verejnej správy vo výstavbe, odborného personálneho zabezpečenia stavebných úradov, dotknutých orgánov, procesných postupov, nedoriešenej otázky správnych poplatkov, neexistenciou spoľahlivého informačného systému podmieňujúceho jeho aplikáciu, sa jeho účinnosť javí nereálnou aj k odloženému termínu.

Pri komplexnom pohľade na problematiku upravovanú stavebným zákonom, je potrebné naďalej riešiť pretrvávajúci celospoločenský problém zníženia úrovne disciplíny účastníkov výstavby, poklesu právneho vedomia, ako aj poklesu vymáhateľnosti nárokov garantovaných právnymi predpismi vo všetkých oblastiach spoločenského života. Štátny stavebný dohľad sa v nedostatočnej miere zameriava na realizačnú fázu výstavby pričom, v prípade zistených nedostatkov na stavbe, mu v stavebnom zákone chýbajú účinné nástroje na zabezpečenie okamžitej nápravy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že nie je zabezpečený dostatočne pružný mechanizmus na výkon rozhodnutí stavebného úradu o odstránení stavby a na zabezpečenie vymáhania nezaplatených peňažných pokút.

Napriek úprave stavebného zákona uskutočnenej zákonom č. 46/2024 Z. z. v praxi naďalej existujú problémové okruhy v riešení vzťahov upravených stavebným zákonom vo väzbe na osobitné predpisy chrániace verejné záujmy, ktoré zaťažujú účastníkov výstavby i dotknuté orgány. Úprava postavenia a pôsobnosti dotknutých orgánov nie je jednotná.

V praxi stále nie je nasadený informačný systém o výstavbe, ako súčasť štátneho informačného systému ktorého obsah by bol založený na jednotnom spôsobe územnej identifikácie a štruktúry údajov a informácií získaných a spracovaných podľa jednotnej metodiky. Ide najmä o údaje a informácie o stavbách a o stavebných pozemkoch, najmä o ich druhu, funkčnom využívaní, umiestnení, o ich vlastníkoch a o zastavovacích podmienkach, ktoré sa naň vzťahujú, ako aj o rozhodnutiach stavebných úradov, najmä územných rozhodnutiach, stavebných povoleniach a kolaudačných rozhodnutiach. Informačný systém, s ktorým uvažuje zákon o ÚP má mať úplnú funkcionalitu až v roku 2032, ale zákon o ÚP ani zákon o výstavbe neriešia ich aplikáciu pri čiastkovej alebo žiadnej funkcionalite do uvedeného termínu, čo by popri iných dôvodoch spôsobovalo jeho nevykonateľnosť.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vykonávacími všeobecne záväznými právnymi predpismi budú upravené najmä podrobnosti –o členení stavieb, - o druhoch a obsahu podaní, - o náležitostiach kolaudačného osvedčenia, - o overovacej doložke a doložke súladu - o druhoch a obsahu dokumentácie stavby, - o stavebno-technických požiadavkách na výstavbu a stavebno-technických požiadavkách na bezbariérové užívanie stavieb, - o obsahu a rozsahu odborného vzdelávania zamestnancov v stavebnom úrade, v regionálnom úrade a spôsob jeho zabezpečenia a postup pri overovaní osobitného kvalifikačného predpokladu zamestnancov v stavebnom úrade a v regionálnom úrade. -

7. Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

 

8. Preskúmanie účelnosti

Počet dní pre rozhodnutie o stavebnom zámere. Očakáva sa zníženie z 300 na 90 dní v priemere v roku 2032

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9. Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

  

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

  

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Áno

  

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

      

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

Predkladaný návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

V návrhu sa, na základe odhadovaných dát, uvažuje s príjmami z pokút, ktoré bude vyberať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu nakoľko výkon štátneho stavebného dohľadu sa naplno presúva z obcí na štát od 1. 4. 2025, a to v roku 2025 vo výške 500 000 eur, v roku 2026 vo výške 1 000 000 eur a v roku 2027 vo výške 1 800 000 eur.

Obciam naďalej zostanú príjmy zo správnych poplatkov tak, ako je to aktuálne. Aj naďalej je potrebné zo strany štátu poskytovať finančné prostriedky za prenesený výkon štátnej správy obciam.

Negatívny vplyv na rozpočet Úradu pre územné plánovanie a výstavbu predstavuje v roku 2025 sumu 30 074 109 eur, 26 924 250 eur v roku 2026 a 27 213 4244 eur v roku 2027.

Tento negatívny vplyv je zabezpečený v rámci vládou schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027.

V rámci limitu počtu zamestnancov schváleného pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu v prílohe č. 1 k uzneseniu vlády SR č. 606/2024 je pre potrebu nového stavebného zákona zabezpečených 235 osôb.

11. Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

viera.rajprichova@ mindop.sk

12. Zdroje

Pri spracúvaní návrhu zákona ako aj doložky vplyvov boli za účelom získania relevantných údajov a informácií podľa možností použité všetky zdroje – návrh štátneho rozpočtu 2025 – 2027, dostupné štatistiky, výsledky prieskumov, konzultácie s dotknutými subjektmi, spolupráca s odborníkmi ako aj metódy odhadu.

13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: UUPV

0

500 000

1 000 000

1 800 000

z toho:

    

- vplyv na ŠR

0

500 000

1 000 000

1 800 000

Rozpočtové prostriedky

0

500 000

1 000 000

1 800 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

-500 000

-1 000 000

-1 800 000

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

30 074 109

26 924 250

27 213 424

v tom: UUPV/0HG

0

23 519 019

21 428 675

21 717 849

z toho:

    

- vplyv na ŠR

0

23 519 019

21 428 675

21 717 849

Rozpočtové prostriedky

0

23 519 019

21 428 675

21 717 849

v tom: UUPV/0EK

0

6 555 090

5 495 575

5 495 575

z toho:

    

- vplyv na ŠR

0

6 555 090

5 495 575

5 495 575

Rozpočtové prostriedky

0

6 555 090

5 495 575

5 495 575

- vplyv na obce

0

   

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

235

235

235

- vplyv na ŠR

0

235

235

235

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

00

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

6 965 400

6 965 400

6 965 400

- vplyv na ŠR

0

6 965 400

6 956 400

6 965 400

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

30 074 109

26 924 250

27 213 424

v tom: UUPV/0HG

UUPV/0EK

0

0

28 862 534

1 211 575

25 928 675

995 575

26 217 849

995 575

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Tabuľka č. 1/B

 

2024

2025

2026

2027

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

0

v tom: UUPV

0

0

0

0

obce

0

0

0

0

z toho:

    

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predkladaný návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

V návrhu sa uvažuje s príjmami z pokút, ktoré bude vyberať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu nakoľko výkon štátneho stavebného dohľadu sa naplno presúva z obcí na štát od 1. 4. 2025, a to v roku 2025 vo výške 500 000 eur, v roku 2026 vo výške 1 000 000 eur a v roku 2027 vo výške 1 800 000 eur.

Negatívny vplyv na rozpočet Úradu pre územné plánovanie a výstavbu je zabezpečený v rámci vládou schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027.

V rámci limitu počtu zamestnancov schváleného pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu v prílohe č. 1 k uzneseniu vlády SR č. 606/2024 je pre potrebu nového stavebného zákona zabezpečených 235 osôb.

Výdavky na register výstavby sú prvotným odborným odhadom. Ich výška ako aj výška súvisiacich výdavkov spojených s prevádzkou systému bude spresnená v štúdii uskutočniteľnosti tohto projektu, pričom v tomto procese bude Úrad pre územné plánovanie a výstavbu postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona pripravuje Ministerstvo dopravy SR ako prioritnú úlohu vyplývajúcu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 - 2027, časť Doprava a výstavba, s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov.

Novelou zákona č. 200/2022 Z .z. o územnom plánovaní a súvisiacich predpisov zákonom č. 46/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zabezpečila vláda požiadavku oddialiť účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výstavbe“) v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov v zmysle novej legislatívy o výstavbe o 1 rok, t. j. do 01. 04. 2025. Hlavnými dôvodmi bola nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb s EIA, časový sklz pri príprave vyhláškového aparátu, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie Úradu vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.

Nový stavebný zákon nahradí v súčasnosti platný a účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov aj platný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s odloženou účinnosťou od 01.04.2025.

Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe bol schválený v súčinnosti so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní (zákon o územnom plánovaní) a novelou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (kompetenčný zákon). Táto trojica zákonov bola navzájom prepojená a vecne, časovo, prevádzkovo aj finančne podporujúca a tak tvorila jeden ucelený programový rámec zmeny v oblasti stavebníctva SR. Pri ich schvaľovaní boli posudzované vplyvy spoločne a väčšina z nich sa aj implementovala.

Na základe uvedených predpisov bol od 1.6.2022 zriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ÚUPaV SR), ktorý je gestorom interoperability procesov, kvality a dostupnosti údajov o území a elektronického výkonu verejnej moci ako predpokladu pre efektivity a kvality procesov výstavby. Úlohou ÚUPaV SR je zaviesť jednotný proces pre získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie, sprístupňovanie, poskytovanie, prenos, ukladanie, archiváciu a likvidáciu údajov, umožnenie poskytovania súvisiacich elektronických služieb používateľom s príslušným oprávnením na zabezpečenie a skvalitnenie výkonu verejnej moci na úseku správy v oblasti územného plánovania, výstavby a správy stavby; pričom predpokladom je podpora informačným systémom.

Predkladaný návrh zákona nahradí zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe. Návrh zákona vytvára právny rámec na skvalitnenie, zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej náročnosti povoľovacích konaní a nastolenie transparentnosti v tejto oblasti. S nasadením celého informačného systému sa uvažuje až od roku 2032, preto návrh zákona počíta s postupnou elektronizáciou a digitalizáciou výkonu stavebnej správy.

Podmienky pre digitalizáciu agendy štátnej stavebnej správy a vytvorenie jedného úložiska projektovej dokumentácie sa nastavujú tak, aby boli reálne. Vzhľadom na finančné možnosti sa stanovuje minimálny rozsah na úložisko projektovej dokumentácie s možnosťou prístupu oprávnených osôb, dotknutých orgánov a zaviesť register stavieb a formuláre jednotlivých podaní.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

    

Indikátor KLM

    

Indikátor XYZ

    

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Príjmy:

V súčasnosti obce vyberajú správne poplatky za úkony priamo (do pokladne), pričom nedisponujeme údajmi o ich výške a počte.

V návrhu zákona sa v záujme zachovania kontinuity nadväzujúcich povoľovacích procesov v prechodnom období počíta s budúcimi konaniami podľa starého zákona aj po zrušení starého stavebného zákona, ak bolo pre stavbu čo i len začaté územné konanie (až do kolaudácie pôjde stavba podľa starej procesnej legislatívy).

Výnosy zo správnych poplatkov nepostačujú na pokrytie nákladov preneseného výkonu štátnej správy. Aj naďalej je potrebné zo strany štátu poskytovať obciam finančné prostriedky za prenesený výkon štátnej správy.

Pokiaľ ide o príjmy obcí z pokút, ich súčasná výška nie je známa. Výkon štátneho stavebného dohľadu sa naplno presúva na štát, preto na strane obcí dôjde k výpadku príjmov, avšak príjmy budú v rozpočte ÚUPV.

Výdavky UUPV:

 

2025

2026

2027

Potreba stavebný zákon

Poznámka

Potreba stavebný zákon

Poznámka

Potreba stavebný zákon

Poznámka

počet zamestnancov

 

235

 

235

 

235

 

Prog

Eko

      

0HG

610

6 965 400

 

6 965 400

 

6 965 400

 

0HG

620

2 504 061

 

2 504 061

 

2 504 061

 

0HG

630

3 395 846

 

3 068 002

 

3 357 176

 

v tom:

       

nájomné - budovy

 

2 654 596

kryté v rozpočte UUPV

2 891 752

kryté v rozpočte UUPV

3 180 926

kryté v rozpočte UUPV

PHM, poistky autá

 

176250

v tom 176 250 eur presun z EK ...


 

 

Vážený návštevník,
prístup do tejto sekcie majú len registrovaní užívatelia portálu
s predplateným prístupom.

Prihlásiť

 


 

Nemáte prihlasovacie údaje?

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

 

Súvisiace odborné články

Súvisiace videoškolenia

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.