Pripojenie objektu na Pult centrálnej ochrany – pohľad z praxe

Cieľom tohto článku je poskytnúť vedeniu spoločností – manažérom – základný pohľad na problematiku ochrany firemných objektov – kancelárskych priestorov, skladov, výrobných hál, predajných priestorov, teda hlavne klasických murovaných objektov a urobiť si jasno v spleti často veľkého množstva čiastočných alebo neúplných informácií. Článok sa nezaoberá ochranou vonkajších priestorov, voľne uloženého majetku, stavenísk a pod., ktoré sú z hľadiska zabezpečenia ich ochrany špecifickou oblasťou a z hľadiska rozsahu informácií si vyžadujú samostatný článok.

V čom by mal mať manažér jasno ešte predtým, než osloví konkrétneho dodávateľa bezpečnostnej služby (SBS) a dodávateľa technickej služby (firma zabezpečujúca montáž poplachového alebo kamerového systému)?

Existujú dve základné možnosti ochrany fyzických objektov – nehnuteľností:

1. Je to dobre známy spôsob fyzického stráženia – teda za pomoci klasického strážnika, čiže fyzickej osoby prítomnej v objekte. V tomto článku iba veľmi rýchlo, heslovite, preletíme problematiku strážnikov.
2. Druhou možnosťou je ochrana objektov prostredníctvom pultu centrálnej ochrany (ďalej len „PCO“), kde sa zameriame na výhody, prípadne nevýhody takejto ochrany.

Kedy teda rozmýšľať nad ochranou objektu prostredníctvom PCO a v akých prípadoch je takáto ochrana problematická?

Ak ide o klasický murovaný objekt (či už o výrobnú halu, kanceláriu, sklad), ktorý je zastrešený, má uzamykateľné dvere a uzatvárateľné okná, nie je nad čím rozmýšľať. Strážiť takýto objekt prostredníctvom PCO je ideálnym riešením.

V praxi je však občas potrebné riešiť i nie celkom ideálne situácie. Obvykle je treba postrážiť aj majetok, ktorý je voľne uložený a nie je možné umiestniť ho do budovy. Ide o rôzne druhy tovaru umiestneného vo vonkajších priestoroch pred budovou firmy, napr. na paletách, rôzne druhy stavebného materiálu, stavebných nástrojov alebo strojov, neoplotené staveniská, zaparkované kamióny alebo osobné automobily. V takýchto prípadoch, hlavne v minulosti, firmy využívali strážnikov. S rastúcimi nákladmi na mzdy sa však tento spôsob ochrany stáva pre bežné firmy čoraz menej dostupným, a preto sa snažia strážnikov nahradiť pripojením objektov na PCO.

Spomeňme ale situácie, v ktorých nie je možné klasického strážnika nahradiť, prípadne to nie je úplne jednoduché:

• ak je na objekte potrebné zabezpečovať vstupno-výstupný režim osobných alebo nákladných automobilov alebo osôb,
• ak je potrebné strážiť voľne uložený majetok,
• ak je potrebné ochrániť majetok mimo „dosahu civilizácie“, v odľahlých oblastiach,
• ak je potrebné objekt kontrolovať s cieľom prevencie vzniku požiaru alebo iných mimoriadnych udalostí,
• ak je potrebné zamedziť vstupu nepovolaných osôb do objektu (napr. ozbrojených osôb alebo osôb pod vplyvom alkoholu).

Samozrejme, aj všetky spomenuté situácie je možné za určitých okolností vyriešiť s pomocou technických prostriedkov alebo kombináciou techniky a ľudskej sily (v tomto prípade ale myslíme pod ľudskou silou zamestnancov firmy, nie strážnika).

Čo je Pult centrálnej ochrany (PCO)?

Čo je vlastne PCO (v širšom ponímaní ako systém ochrany) a čo je jeho základnou úlohou?

Základnou úlohou PCO, inými slovami strediska registrácie poplachov (SRP), je prijímať informácie z ústredne poplachového systému inštalovaného v chránenom objekte a v prípade prijatia správy o poplachu vyslať zásahovú jednotku (výjazdovú skupinu), ktorá preverí situáciu v objekte a následne vykoná kroky podľa požiadaviek klienta a v súlade s platnou legislatívou.

Bežný postup je v zásade taký, že v prípade prijatia správy o poplachu vyšle dispečer PCO zásahovú jednotku do objektu. Zásahová jednotka v prvom rade skontroluje neporušenosť okien a dvier objektu, ubezpečí sa, že nenesú žiadne známky vlámania a v prípade dostupnosti skontroluje aj neporušenosť strechy. Všíma si samozrejme aj akékoľvek podozrivé zmeny v okolí objektu (pohyb cudzích osôb alebo automobilov). V ideálnom prípade má dispečer PCO k dispozícii aj plán rozmiestnenia bezpečnostných prvkov v objekte (detektorov pohybu, požiarnych detektorov, záplavových detektorov atď.) a s jeho pomocou dokáže členov zásahovej jednotky lepšie navigovať pri vykonávaní kontroly. Takýto plán má veľkú pridanú hodnotu najmä v prípade rozľahlých objektov, kedy môže reálne zefektívniť prácu zásahovej jednotky a ušetriť aj niekoľko minút, ktoré bývajú občas rozhodujúce. Ak zásahová skupina nezistí žiadne známky narušenia objektu, výsledok kontroly oznámi dispečerovi a ten výjazd ukončí (skúsený dispečer dokáže často iba na základe samotných správ prichádzajúcich na PCO rozoznať, kedy ide o reálne vlámanie a kedy ide o falošný poplach).

Iným spôsobom postupuje zásahová jednotka v prípade zistenia akéhokoľvek priestupku alebo trestného činu (prípadne inej mimoriadnej udalosti) v objekte. Vykoná tieto kroky:

• dispečer PCO zistený priestupok alebo trestný čin oznámi vopred dohodnutej kontaktnej osobe (určuje ju majiteľ objektu) a tiež najbližšiemu útvaru PZ SR,
• v prípade pristihnutia neznámej osoby pri páchaní priestupku alebo trestného činu alebo bezprostredne po ňom, alebo pri neoprávnenom vstupe alebo výstupe z chráneného objektu vyžiada člen zásahovej jednotky od tejto osoby preukázanie totožnosti a ak je to nutné, obmedzí jej osobnú slobodu (môže tak urobiť iba na nevyhnutný čas – do príchodu polície),
• členovia zásahovej jednotky majú zároveň povinnosť počínať si na objekte tak, aby žiadnym spôsobom nesťažili následné vyšetrovanie, a to najmä chrániť stopy pred ich zničením, zamedziť prístupu nepovolaných osôb do objektu, zabrániť vnášaniu alebo vynášaniu predmetov z objektu a zamedziť ďalším škodlivým následkom vzniknutej udalosti.

Na systéme ochrany PCO sa zúčastňujú členovia výjazdovej skupiny a dispečeri, čo znamená minimálne 10 až 12 osôb. PCO funguje v nepretržitom režime, 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Autor: Ing. Ľubica Gulášová