Škoda v pracovnom práve a jej náhrada – I. časť

Obsah:
Predchádzanie škodám
Zodpovednosť zamestnanca za škodu

1. Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
2. Osobitná zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
3. Osobitná zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov
4. Rozsah a náhrada škody spôsobenej zamestnancom

Pod termínom „škoda v pracovnom práve“ si väčšina predstaví najmä vecnú škodu, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi, alebo škodu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktorú by mal zodpovedať zamestnávateľ. Úprava škody v pracovnom práve je však omnoho širšia a pokrýva aj iné prípady vzniku škody, rozlišuje viaceré druhy zodpovednosti za škodu a taktiež pozná rozdielnu úpravu náhrady škody v závislosti od zavinenia a od subjektu, ktorý škodu spôsobil.

Aby sme sa vedeli v tejto problematike zorientovať, v článku si bližšie povieme o povinnostiach, ktorých plnenie má viesť k predchádzaniu škôd, ďalej o zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom a zamestnávateľom, rozoberieme si jednotlivé druhy škôd a pozrieme sa aj na náhradu škody zamestnancom či zamestnávateľom. 

Predchádzanie škodám

V záujme predchádzania škodám na živote, zdraví alebo majetku kladie Zákonník práce dôraz na prevenciu zo strany zamestnávateľov, ako aj zamestnancov tým, že im ukladá určité povinnosti, ktorých dodržiavanie by malo viesť k predchádzaniu vzniku týchto škôd.

Zamestnávateľ má prevenčnú povinnosť, ktorá spočíva v zabezpečovaní takých pracovných podmienok, aby mohli zamestnanci riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zamestnávateľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Zamestnávateľ je v rámci tejto prevenčnej povinnosti povinný posudzovať riziko poškodenia zdravia pri práci z hľadiska možností jeho vzniku i prípadných následkov, a to najmä pri osobitných skupinách zamestnancov (tehotné ženy, matky po pôrode do konca deviateho mesiaca, dojčiace ženy, mladiství, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou), ďalej je povinný zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav, taktiež je zamestnávateľ povinný pravidelne hodnotiť riziká nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a na základe toho vypracovať zoznamy poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré sa poskytujú zamestnancom bezplatne a zamestnávateľ zabezpečuje na svoje náklady ich opravy, pranie, čistenie a pod.

Zamestnávateľ je v rámci prevencie predchádzania škôd povinný zaistiť bezpečnú úschovu osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania (napríklad uzamykateľné kancelárie, skrine, skrinky), vrátane úschovy obvyklých dopravných prostriedkov, ktoré používajú zamestnanci na cestu do zamestnania a späť. Za obvyklý dopravný prostriedok sa zásadne nepovažuje motorové vozidlo.

Ďalej má zamestnávateľ kontrolnú povinnosť, ktorá spočíva v kontrole vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska a ktorú zamestnávateľ vykonáva s cieľom ochrany svojho majetku. Zamestnávateľ by mal kontrolu vykonávať len v nevyhnutnom rozsahu. Pri kontrole musí zamestnávateľ dodržiavať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.

Ak by zamestnávateľ konal v rozpore s požiadavkou nevyhnutného rozsahu kontroly, prípadne v rozpore s predpismi na ochranu osobnej slobody, môžu sa zamestnanci domáhať ochrany osobnosti na súde.

Podrobnejšie podmienky kontroly môže zamestnávateľ určiť vo svojom pracovnom poriadku alebo v inom internom predpise. (Smernica: Lekárske prehliadky vo vzťahu k práci)

Aj zamestnanec má všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá spočíva v ...