Spôsobilosť na výkon práce u vodiča

Povinnosťou zamestnávateľa je zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ nemôže dovoliť, aby zamestnanci vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, ich schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti. Vyplýva to nielen z § 41 ods. 2 Zákonníka práce, ale aj z § 6 ods. 1 písm. o) a q) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ale u vodiča aj z § 86 až § 88 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke za účelom spôsobilosti na vedenie vozidla. Podľa uvedeného zákona psychicky spôsobilý na vedenie vozidla je len ten zamestnanec, ktorý spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti.

Zamestnanec – vodič, s ktorým zamestnávateľ uzatvára pracovnú zmluvu, musí pri vstupe dopredu predložiť všetky doklady (platné) na splnenie jeho kvalifikačných predpokladov na výkon jeho zamestnania. Pri vstupe do zamestnania zamestnávateľ vyšle zamestnanca len na vstupnú lekársku prehliadku, ktorú zamestnancovi následne uhradí. Doklady, ktoré predloží zamestnanec pri vstupe do zamestnania, majú určitú platnosť. Počas trvania pracovného pomeru už vysiela zamestnávateľ na potvrdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, ktoré následne aj uhrádza. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti je podľa § 6 ods. 11 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a § 30 ods. 14 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia povinný znášať zamestnávateľ, preto tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu v súvislosti s výkonom práce (ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis, napr. vodič z povolania, zamestnanec zaradený na nočnú prácu a pod.), pred zmenou pracovného zaradenia (ak ide o prácu, kde už zdravotnú spôsobilosť určuje osobitný predpis), po skončení pracovnoprávneho vzťahu (napr. vznik choroby z povolania), ak o to zamestnanec požiada.

Z toho vyplýva, že vstupná lekárska prehliadka je povinná a preventívna lekárska prehliadka vtedy, ak je dôležitá zdravotná spôsobilosť v súvislosti s výkonom práce (napr. vodič z povolania). Čo sa týka výstupnej lekárskej prehliadky, jej účel je ochranný najmä pre zamestnávateľa, aby bolo zrejmé pri prípadnom neskoršom vzniku choroby z povolania, v akom zdravotnom stave zamestnanec prácu ukončil u príslušného zamestnávateľa.

Vodič sa podrobuje pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky.

Pravidelným psychologickým vyšetreniam sa vodič podrobuje každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky.

Úhrada vstupnej prehliadky a následne preventívnych zdravotných prehliadok nie je u zamestnanca príjmom zo závislej činnosti, zamestnancovi sa nezapočíta do príjmu a následne nezdaňuje. Nejde o nepeňažný príjem zamestnanca.

Ďalej je zamestnávateľ povinný starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo aj o jej zvyšovanie. Keď hovoríme o prehlbovaní, ide aj o jej udržiavanie a obnovovanie. Preto zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu (§ 153 až § 155 Zákonníka práce), pričom sa uskutočňuje v rámci pracovného času zamestnanca.

Prehlbovanie alebo rozšírenie kvalifikácie zamestnanca sa zabezpečuje spravidla formou seminárov, školení a pod. Patrí tu aj školenie na získanie oprávnenia prepravovať nebezpečné veci (ADR), vystavenie „Kvalifikačnej karty vodiča".

Zamestnávateľ v súlade s § 155 ods. 5 Zákonníka práce môže uzatvoriť dohodu pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1 700 €. V tomto prípade však prehlbovanie kvalifikácie nemôže nariadiť. Potom si môže zamestnanca zaviazať na zotrvaní v pracovnom pomere na určitú dobu, najviac však na päť rokov.

Náklady sú pre zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 až 3 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom.

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Pre zamestnanca sú nepeňažným príjmom, ktorý je oslobodený od dane z príjmov.

Zamestnanec má nárok za účasť na vstupnej, výstupnej a preventívnej prehliadke na pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške jeho priemerného zárobku v súlade s § 138 ods. 1 Zákonníka práce a za účasť na prehlbovaní kvalifikácie, na jej udržiavanie a obnovovanie patrí zamestnancovi mzda v súlade s § 154 ods. 3 Zákonníka práce. Tento čas sa považuje u zamestnanca za výkon práce. Ak ide o zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca, okrem pracovného voľna mu patrí aj náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku podľa § 140 ods. 2 Zákonníka práce.

Poznámka redakcie:
§ 41 ods. 2 Zákonníka práce
§ 6 ods. 1 písm. o) a q) zákona č. 124/2006 Z. z.
§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z.
§ 86 až § 88 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.

Autor: Mária Jančíková