Prekážky na ceste k digitálnemu zabudnutiu

Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) zverejnil vo februári 2026 správu o koordinovanej kontrolnej akcii (CEF) zameranej na právo na vymazanie podľa článku 17 GDPR. Tento článok analyzuje kľúčové zistenia správy a odhaľuje, s akými problémami zápasia firmy aj štátne inštitúcie pri odstraňovaní našich digitálnych stôp a kde európske firmy a inštitúcie robia najväčšie chyby.

 

Predstavte si, že by ste každú chybu z minulosti, každú starú fotografiu alebo neuvážený nákup museli so sebou niesť po zvyšok života. V digitálnom svete to tak kedysi bolo. Potom prišlo GDPR a s ním „právo na vymazanie“. Najnovšia celoeurópska správa však ukazuje, že cesta k digitálnemu zabudnutiu je plná byrokratických pascí a technických prekážok.

 

Čo je to vlastne „právo na zabudnutie“?

Skôr, než sa ponoríme do zistení kontrolórov, musíme si vysvetliť základný pojem. Právo na vymazanie (často nazývané aj „právo na zabudnutie“) je definované v článku 17 nariadenia GDPR (General Data Protection Regulation – Všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

 

V jednoduchosti povedané: ide o vašu zákonnú možnosť požiadať akúkoľvek firmu, e-shop, banku alebo štátny úrad, aby odstránili všetky informácie, ktoré o vás uchovávajú.

 

Kedy na to máte nárok?

• Keď už údaje nie sú potrebné na účel, na ktorý sa zbierali (napr. ste zrušili účet v e-shope).
• Keď odvoláte svoj súhlas (napr. s odoberaním newslettra).
• Keď boli údaje spracúvané nezákonne.

 

Autor: Peter Lipták