Krízovým manažérom každý

Krízový štáb SR, VÚC, obce, samotní zamestnávatelia prijali množstvo opatrení, ktoré sú v platnosti a ani ich tu nie je možné všetky uvádzať, pretože sa niektoré môžu regionálne a individuálne líšiť a určite ich nájdete na dostupných mediálnych či iných miestach. Existujú však aj osobné opatrenia, ktoré môže každý človek sám prijať. Čiže trošku so zveličením, každý z nás by sa mal momentálne stať krízovým manažérom.

Základné zásady krízového manažéra je možné stručne zhrnúť do týchto bodov:

• dodržiavať stanovené opatrenia prijaté krízovým štábom SR, samosprávou, zamestnávateľom, podnikateľskými subjektmi (napr. obmedzený vstup do obchodov);
• premyslieť a naplánovať možné varianty riešenia krízových javov a ich negatívne účinky;

• • v podnikateľských subjektoch napr. zastavenie dodávok surovín, problémy s distribúciou tovaru, nedostatok personálu z dôvodu OČR, príp. karantény alebo ochorení, nedostatok cash flow v dôsledku povinného uzatvorenia prevádzok či neuhrádzania faktúr, možnosti riešiť požiadavky na zapožičanie (obmenu) časti materiálu a techniky na bežnú prevádzku;
  • v osobnom živote, napr. zásobovanie počas nariadenej povinnej karantény, starostlivosť o najbližších v prípade potvrdeného výsledku v rodine, možná vzájomná pomoc v rodine, medzi priateľmi, susedmi, v prípade výpadku, nedostatku určitého tovaru;

• všeobecne vyhodnotiť možnosti zavedenia zvláštneho režimu,
• vyhodnotiť zásobovanie zdravotníckym materiálom a ďalšími životne dôležitými tovarmi a materiálmi,
• monitorovať situáciu, no neveriť všetkým informáciám z médií; každú situáciu hodnotiť z viacerých aspektov (opakovanie len negatívnych správ môže zapríčiniť, že situácia sa javí byť horšia, ako je skutočnosť, vyvarovať sa nepremyslenej činnosti),
• spracovanie podrobného plánu spojenia (každý člen systému musí vedieť, komu a v akých prípadoch volať),
• zabránenie šírenia paniky,
• prerušenie všetkých činností, ktoré nesúvisia s riešením vzniknutej situácie,
• vyhodnocovať, čo je v danej situácii najdôležitejšie a prvoradé (či musíme absolvovať určité stretnutia, či musíme ísť naozaj do obchodu atď.),
• analyzovať priebeh, dosiahnutú úroveň a navrhovať ďalší postup odstraňovania následkov až po dosiahnutie predkrízového stavu,
• rešpektovať možné dôsledky.

Choroba SARS-CoV-2 spustila na Slovensku krízový jav, aký sme tu doposiaľ nezažili. Tento jav spôsobuje citeľné zmeny v našom živote, mení sa spôsob zaužívaného systému, a tým aj vzťahy. Náš spoločenský systém je teda nútený prispôsobovať sa novým podmienkam, ktoré sa zmenili.

Každý si musí uvedomiť, že iba prijatím osobnej zodpovednosti a dodržiavaním nielen štátom určených opatrení sa nám spoločne podarí stupeň ohrozenia čo najskôr znížiť.

Autor: Ing. Peter Beňadik