Každý musí byť dnes krízovým manažérom

Dnešná doba prináša ľuďom v každej oblasti obrovský rozvoj a pokrok. Tento pokrok uľahčuje každodenný život, no pritom prináša sociálne, hospodárske, ekonomické a zdravotné nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré si ľudia málokedy uvedomujú. Najčastejšie si ich uvedomia až vtedy, ak sa už niečo v Európe stalo (Čína, USA a ostatné krajiny sú stále pre väčšinu obyvateľov SR vzdialené) alebo sa ich to bezprostredne týka.

A dnes takýto stav ohrozenia zdravia v našej spoločnosti zažívame v dôsledku rozšírenia nového koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie s názvom Covid-19. I napriek prijatým opatreniam krízového štábu SR počet nových prípadov každý deň pribúda. Máme tu preto dve otázky:

1. Prečo prípady pribúdajú napriek prijatým opatreniam?
2. Aké opatrenia by mal každý človek prijať?

1. Prečo prípady pribúdajú napriek prijatým opatrenia?

Odpoveďou na prvú otázku je skutočnosť, že plánovacia funkcia krízového manažmentu v období prípravy nebola dostatočná. Pre odvrátenie epidémie nebol zostavený reálny plán na základe podrobnej analýzy šírenia choroby, systémových možností, posúdenia potrieb, ľudských, materiálových možností a prípadne ďalších zdrojov. Pod pojmom krízového manažmentu si je potrebné predstaviť zodpovedné osoby – od najvyšších predstaviteľov štátu, verejnej správy, samosprávy, obcí po štatutárne orgány súkromných spoločností a za určitých podmienok si môžete predstaviť sami seba ako krízového manažéra pre vlastnú rodinu.

Naše generácie epidémiu takéhoto rozsahu v Európe nezažili, a tak je možné počuť ospravedlnenia, že nebolo možno sa na ňu ani pripraviť. Bola tu však jedna výhoda, ktorá sa nevyužila – v Číne a v Ázii sa pred niekoľkými rokmi vyskytol SARS, MERS. SARS-CoV-2 sa v uvedenej oblasti šíril už pred dvoma mesiacmi, a tak tu bol určitý časový priestor na prípravu a analýzy. Nevenoval sa tomu však potrebný priestor, predsa len, Čína je ďaleko...

Za akýchkoľvek podmienok je potrebné si uvedomiť, že každá ľudská aktivita alebo prírodný jav sa môže za určitých okolností stať nekontrolovateľný a spôsobiť poškodenie zdravia, straty na životoch, hospodárske straty či poškodenie životného prostredia. Je nevyhnutné pochopiť, v čom je podstata týchto nežiaducich účinkov. Vždy je to súhrn určitých okolností, príčin, a pokiaľ ich človek (krízový manažment) správne pochopí a vyhodnotí, môže hľadať možné varianty, ktorými eliminuje riziká, príznaky a ich prejavy ešte pred negatívnym pôsobením na spoločnosť či systém. Z toho hľadiska sa javí, že prijaté opatrenia prišli neskoro. Absentovala analýza, pripravenosť štátnych hmotných rezerv, inštitúcií, jednota riadenia, jednoznačnosť, koordinácia a nepochybne lepšia komunikácia. Medzi ľuďmi, žiaľ, zavládla nadriadenosť individuálnych záujmov pred spoločným záujmom a postupne sa môže vytratiť pocit spolupatričnosti. A práve preto budeme v nasledujúcich dňoch sledovať rastúce čísla pozitívnych prípadov.

2. Aké opatrenia by mal každý človek prijať?

Teraz k druhej otázke a opatreniam. Krízový štáb SR, VÚC, obce, samotní zamestnávatelia prijali množstvo opatrení, ktoré sú v platnosti a ani ich tu nie je možné všetky uvádzať, pretože sa niektoré môžu regionálne a individuálne líšiť a určite ich nájdete na dostupných mediálnych či iných miestach. Existujú však aj osobné opatrenia, ktoré môže každý človek sám prijať. Čiže trošku so zveličením, každý z nás by sa mal momentálne stať krízovým manažérom.

Základné zásady krízového manažéra je možné stručne zhrnúť do týchto bodov:

• dodržiavať stanovené opatrenia prijaté krízovým štábom SR, samosprávou, zamestnávateľom, podnikateľskými subjektmi (napr. obmedzený vstup do obchodov);
• premyslieť a naplánovať možné varianty riešenia krízových javov a ich negatívne účinky;

• • v podnikateľských subjektoch napr. zastavenie dodávok surovín, problémy s distribúciou tovaru, nedostatok personálu z dôvodu OČR, príp. karantény alebo ochorení, nedostatok cash flow v dôsledku povinného uzatvorenia prevádzok či neuhrádzania faktúr, možnosti riešiť požiadavky na zapožičanie (obmenu) časti materiálu a techniky na bežnú prevádzku;
  • v osobnom živote, napr. zásobovanie počas nariadenej povinnej karantény, starostlivosť o najbližších v prípade potvrdeného výsledku v rodine, možná vzájomná pomoc v rodine, medzi priateľmi, susedmi, v prípade výpadku, nedostatku určitého tovaru;

• všeobecne vyhodnotiť možnosti zavedenia zvláštneho režimu,
• vyhodnotiť zásobovanie zdravotníckym materiálom a ďalšími životne dôležitými tovarmi a materiálmi,
• monitorovať situáciu, no neveriť všetkým informáciám z médií; každú situáciu hodnotiť z viacerých aspektov (opakovanie len negatívnych správ môže zapríčiniť, že situácia sa javí byť horšia, ako je skutočnosť, vyvarovať sa nepremyslenej činnosti),
• spracovanie podrobného plánu spojenia (každý člen systému musí vedieť, komu a v akých prípadoch volať),
• zabránenie šírenia paniky,
• prerušenie všetkých činností, ktoré nesúvisia s riešením vzniknutej situácie,
• vyhodnocovať, čo je v danej situácii najdôležitejšie a prvoradé (či musíme absolvovať určité stretnutia, či musíme ísť naozaj do obchodu atď.),
• analyzovať priebeh, dosiahnutú úroveň a navrhovať ďalší postup odstraňovania následkov až po dosiahnutie predkrízového stavu,
• rešpektovať možné dôsledky.

Choroba SARS-CoV-2 spustila na Slovensku krízový jav, aký sme tu doposiaľ nezažili. Tento jav spôsobuje citeľné zmeny v našom živote, mení sa spôsob zaužívaného systému, a tým aj vzťahy. Náš spoločenský systém je teda nútený prispôsobovať sa novým podmienkam, ktoré sa zmenili.

Každý si musí uvedomiť, že iba prijatím osobnej zodpovednosti a dodržiavaním nielen štátom určených opatrení sa nám spoločne podarí stupeň ohrozenia čo najskôr znížiť.

Autor: Ing. Peter Beňadik