Dátum publikácie:28. 10. 2019
Dátum aktualizácie:30. 12. 2022
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Náhrada škody a bezdôvodné obohatenie
Právny stav od:1. 10. 2019
Obsah:
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
1. Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
2. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach
3. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa pri odvracaní škody zamestnancom
4. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
5. Rozsah a náhrada škody spôsobenej zamestnávateľom
Pod termínom „škoda v pracovnom práve“ si väčšina predstaví najmä vecnú škodu, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi, alebo škodu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktorú by mal zodpovedať zamestnávateľ.
Úprava škody v pracovnom práve je však omnoho širšia a pokrýva aj iné prípady vzniku škody, rozlišuje viaceré druhy zodpovednosti za škodu a taktiež pozná rozdielnu úpravu náhrady škody v závislosti od zavinenia a od subjektu, ktorý škodu spôsobil.
Aby sme sa vedeli v tejto problematike zorientovať, v pokračovaní dvojdielneho miniseriálu – v tejto druhej časti – si bližšie povieme o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, rozoberieme si jednotlivé druhy škôd a pozrieme sa aj na náhradu škody spôsobenú zamestnávateľom.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
Zákonník práce upravuje nasledovné druhy zodpovednosti za škodu zamestnávateľa:
- Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu.
- Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach.
- Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa pri odvracaní škody zamestnancom.
- Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.
1. Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
V ust. § 192 Zákonník práce upravuje tri skutkové podstaty všeobecnej zodpovednosti za škodu, a to:
- Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
- Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a
- Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorú zamestnancovi spôsobili zamestnanci porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa konajúci v jeho mene.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi je postavená na objektívnom princípe, čo znamená, že zamestnanec nemusí preukazovať ...
Súvisiace právne predpisy ZZ SR