Monitoring vývoja pandemického rizika a vytváranie systémov včasného varovania

Udalosti z posledného obdobia poukazujú na význam neustáleho monitoringu rizík, ktoré vznikli v súvislosti s pandémiou COVID-19, aby druhá vlna nezasiahla podniky až do takej miery ako prvá. Čas, ktorý manažment podnikov dostal, mal byť zúročený vo forme dôkladnej analýzy interného a externého podnikateľského prostredia, identifikácie, analýzy a hodnotenia rizík a následne v návrhu opatrení na ich zmiernenie. Okrem toho je potrebné klásť dôraz na monitoring rizík a vývoj sledovaných ukazovateľov a práve tu dostávajú priestor podnikové systémy včasného varovania.

1. Manažment rizík ako prevencia vzniku krízy

V záujme organizácie by mala byť včasná identifikácia vznikajúcej krízy v rámci kauzálneho krízového reťazca čo najbližšie k jeho začiatku. To je situácia, kedy možno ľahšie a rýchlejšie identifikovať pravú príčinu krízy a kedy následky vznikajúcej krízy nie sú pre organizáciu citeľné a kríza sa ešte neprejavila vo finančnej oblasti. Preto je potrebné, aby sa na základe výsledkov posudzovania rizík a po zapracovaní opatrení na minimalizáciu rizík vytvoril efektívny a komplexne fungujúci systém včasného varovania. Takýmto spôsobom dokáže podnik zmierniť psychický tlak ako na zamestnancov, tak aj na širokú verejnosť. Napriek tomu, že situácia ukazuje, že s pandémiou budeme bojovať ešte dlho, viac ako polovica malých podnikov nemá pripravené konkrétne opatrenia a postupy ako reagovať, ak napr. nastane situácia, keď bude niektorý zo zamestnancov vykazovať príznaky ochorenia. Čím väčší podnik, tým sú krízové plány (strategické plány pre prípad pandémie) komplexnejšie. Podniky môžu využiť aj pandemické plány, kde sú definované kompetencie a zodpovednosti zamestnávateľa a členov krízového tímu. Krízový tím by mal preventívne zabezpečiť materiálnu a technickú pripravenosť podniku a vzdelávanie zamestnancov v predmetnej oblasti. Cieľom je, aby nákaza do podniku neprenikla, ale aj ako postupovať v prípade, že sa tak stane. Tu sa stretávame s rastúcim významom vplyvu pracovných zdravotných služieb v podnikoch. Obsah pandemických plánov sa prispôsobuje podľa charakteru podniku.

Opätovný návrat do pracovného prostredia a snaha o oživenie podnikania vytvára pre manažérov a vlastníkov podnikov mnoho nových výziev. Na jednej strane sú to snahy o zvýšenie bezpečnosti pracovného prostredia pre zamestnancov, zabezpečenie osobných ochranných prostriedkov a vytvorenie podmienok na zabezpečenie bežných pracovných činností. Na druhej strane hľadanie alternatívnych možností podľa charakteru podnikateľskej činnosti, ako je napr. home office, kurzarbeit.

Prerušenie podnikania sa dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach celosvetových prieskumov, aj keď doteraz to súviselo najmä s dôvodmi, ako sú zvyšujúci sa outsourcing pre dodávateľov, prerušenie dodávok a výroba just in time, centralizované verejné obstarávanie, kybernetické útoky či už v podobe technických výpadkov, zámerne spôsobených útokov, alebo napríklad úniku dát a osobných údajov klientov a iné. Dnes sa v dôsledku pandémie k týmto príčinám pridali aj chýbajúci zamestnanci, zmena preferencií zákazníkov, nepripravenosť manažmentu a zamestnancov na prechod do online priestoru alebo na home office, výpadky internetu a pod. Zvyšovanie flexibility a nákladovej efektívnosti súčasných dodávateľských procesov prináša úplne nové riziká. Ak budeme brať podnikateľské riziká ako celok, tak zvyšovanie vzájomných prepájaní rizík spôsobuje, že sa zvyšuje zraniteľnosť celého podniku vo vzťahu k riziku prerušenia.

V tomto prípade je nutné chápať manažment rizík ako prevenciu vzniku krízy. Keďže proces manažmentu rizika (ISO 31000) sa môže uplatňovať na rôznych úrovniach (napr. na strategickej, prevádzkovej, programovej, projektovej alebo pri iných činnostiach), je dôležité objasniť predmet, relevantné ciele, ktoré je potrebné zvážiť a ich zosúladenie s organizačnými cieľmi. Treba brať do úvahy súlad s využívanými manažérskymi systémami (ISO 9001, ISO 14001, ISO 45001, ISO 27001 atď.), typ posudzovaného procesu (riadiaci, podporný, bezpečnostný atď.), rôzne typy produktov a rozsah poskytovaných služieb (hmotné, nehmotné atď.), ciele (strategické, taktické, operatívne...).

Autor: Doc. Ing. Katarína Buganová, PhD.