Bezpečnostný manažment obce/mesta

Bezpečnosť v podmienkach obce/mesta je interdisciplinárna. V článku popísaná pestrosť bezpečnosti a rizík v rôznych procesoch má svoje vyhranené prejavy, avšak je aj čiastočne „ukrytá“ do iných oblastí, v ktorých sa prepája v čiastkových oblastiach. Zistiť všetky prvky, ktoré obsahujú riziká práce zamestnanca/občana, vyžaduje ovládať zásady a princípy bezpečnostného manažmentu a schopnosti analýzy bezpečnostných rizík, hrozieb. Súčasný stav poukazuje na potrebu odborne pripraveného bezpečnostného manažéra, ktorý je schopný tieto bezpečnostné témy vyhľadať, definovať ich a určiť opatrenia na ich elimináciu.

Dátum publikácie:20. 11. 2020
Autor:Ing. Ján Jasenovec, PhD., prof. Ing. Tomáš Loveček, PhD.
Oblasti práva: Správne právo / Správne právo / Samospráva
Právny stav od:1. 11. 2020

Samosprávne riadenie v podmienkach Slovenskej republiky znamená riadenie rôznych územných celkov, rôznych veľkostí, ktoré v priamej kompetencii obcí, miest a vyšších územných celkov zodpovedajú za ich chod. Jednou z ich čiastkových zodpovedností, ktorá má rôzne štruktúrovanú podobu, je aj oblasť bezpečnosti. Jej pestrosť a bezprostrednosť v živote obce a mesta sa priamo dotýka bezpečnosti občana. V každodennom živote sa môžeme vo svojom bydlisku stretnúť s bezpečnosťou, ktorá sa prejavuje v ochrane svojho majetku, bezpečnosťou dopravy, parkovania, ekológiou, či inými výzvami, ktoré v novodobej histórii priniesla pandémia koronavírusu.

Všeobecne možno konštatovať, že z pohľadu obce/mesta je potrebné vziať do úvahy bezpečnosť zo širšieho hľadiska, vzhľadom aj na potrebu riešenia bezpečnosti v rámci legislatívnych noriem, ktoré majú priamy vplyv na zamestnancov a obyvateľov. V bežných podmienkach sa tieto dve kategórie ľudskej interakcie tak bezprostredne neovplyvňujú, ako práve v obci/meste. Pritom treba vziať do úvahy fakt, že už malá obec/mesto s počtom obyvateľov nad 1 000 je v rámci bežnej firmy braný ako stredný, prípadne veľký podnik. Špecifikom je tiež teritoriálnosť, ktorá rozlohou obcí a miest v ich intraviláne a extraviláne predstavuje značné územie.

Bezpečnostný a krízový manažment v podmienkach samosprávy teda predstavuje špecifickú výzvu, pričom je potrebné vziať na zreteľ povinnosti obce/mesta pri ich napĺňaní v rámci rôznych zákonných ustanovení. Determinujúcim prvkom sú limitované kapacitné možnosti a personálne zabezpečenie obecných a mestských úradov. Na úrovni menších obcí je to spravidla bezpečnostná úloha len pre samotného starostu. V lepšom prípade vo väčších obciach/mestách tieto úlohy zabezpečuje príslušný referent obecného úradu, a to popri svojich ďalších povinnostiach. Výrazným prvkom v tejto oblasti je tiež obecná polícia, ktorá zastáva dôležité postavenie v napĺňaní úloh bezpečnosti, avšak nie každá obec/mesto si túto zložku môže dovoliť. Podľa posledných štatistík má obecné polície približne 160 obcí, čo predstavuje niečo cez 5 % z ich celkového počtu.

I napriek neľahkému postaveniu a možnostiam samosprávnych orgánov má každá obec a mesto určené povinnosti v oblasti bezpečnosti, ktorým sa nedá vyhnúť a musí ich zabezpečiť.

Krízové plánovanie obce/mesta

Každý deň sa stretávame s rôznymi rizikami, ktoré sú okolo nás. Na to, aby sme sa mohli vyhnúť takýmto rizikám, je potrebné v prvom rade ich poznať, vedieť posúdiť ich vplyv na naše životy a prijať adekvátne opatrenia voči nim, teda chrániť sa.

Krízové plánovanie obce/mesta je upriamené najmä na zabezpečenie úloh civilnej ochrany, ktorá si kladie za cieľ ochranu ľudí, ich zdravia a majetku. Úlohy súvisiace so zabezpečením civilnej ochrany po roku 1989 ustúpili do úzadia a nastalo určité vákuum v tejto oblasti. I napriek tomu v dnešnej dobe je ešte určité podceňovanie tejto oblasti existujúce v polemikách potreby a dôvodov zaoberania sa civilnou ochranou. Ako protiargument azda netreba zvlášť zdôrazňovať fakty o záplavách, zosuvoch pôdy, ktoré sa sústavne vyskytujú so zvyšujúcou sa intenzitou. Tohtoročná vírusová pandémia nás len utvrdzuje o tom, že civilná ochrana má svoje opodstatnenie. Pre prípad takýchto situácií má každá obec povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 42/1994 Z. z o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Prvoradou úlohou obce je včas varovať obyvateľov o nebezpečenstve, vykonať záchranné práce, evakuovať obyvateľov na postihnutej časti územia a plniť ďalšie úlohy s tým spojené. Na to, aby bola obec/mesto pripravená zvládať úlohy vyplývajúce z vyššie uvedeného zákona, musí mať pripravené krízové plánovanie. Toto pozostáva zo spracovania Plánu ochrany, Plánu ukrytia, Plánu evakuácie a Povodňového plánu. Obsah spracovania uvedených dokumentov musí spĺňať legislatívne ustanovenia dané zákonom č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, zákonom č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov, zákonom č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov a zákonom č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ochrana zdravia pri práci

Ak sme v predchádzajúcej časti hovorili o bezpečnosti z pohľadu obyvateľov, tak obec/mesto má aj ďalšiu povinnosť vyplývajúcu zo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, známa pod skratkou (BOZP), musí byť zabezpečená podľa ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. Okrem uvedeného je potrebné vziať na zreteľ aj nariadenie vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Táto oblasť bezpečnosti koncepčne vychádza z tzv. „politiky BOZP“. Jej ďalšie členenie sa aplikuje na spracovanie „Smernice pre pridelenie osobných ochranných pracovných prostriedkov“. Tento dokument analyzuje potencionálne riziká vyplývajúce z náplní práce zamestnancov obce/mesta, voči ktorým je potrebné prijať opatrenia. Súčasťou nich je návrh a zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré zamestnanci musia používať. Súčasťou tejto problematiky je aj oboznamovanie zamestnancov a overovanie ich vedomostí z požiadaviek BOZP (§ 7 zákona č. 124/2006 Z. z.) pri ich prijatí do zamestnania, ako aj opakované oboznamovania zamestnancov a overovania ich vedomostí z požiadaviek BOZP. Neodmysliteľnou súčasťou je tiež rozbor príčin vzniku a šetrenie pracovných úrazov, iných úrazov a nebezpečných udalostí. Samostatnou kapitolou je aj pravidelné vykonávanie dychových skúšok na požívanie alkoholických látok na pracoviskách pred a počas pracovnej doby. BOZP predstavuje neustály proces kontroly stavu a úrovne riadenia a starostlivosti o BOZP, stavu pracovísk, dodržiavania bezpečnostných požiadaviek, zákazu prác pre ženy a mladistvých, dodržiavania podmienok odbornej spôsobilosti, prideľovania a používania ochranných osobných pracovných prostriedkov. Z nich vyplýva ukladanie príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia na ochranu BOZP, ak je bezprostredne ohrozený život a zdravie zamestnanca.

Požiarna ochrana

V praxi je táto oblasť definovaná zákonom č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Táto ochrana sa sústreďuje najmä na:

  • vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok v objektoch a priestoroch,
  • určovanie miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a počtu členov protipožiarnych hliadok, ktoré sa budú realizovať pri vykonaní konkrétnej preventívnej protipožiarnej prehliadky,
  • vykonávanie pravidelného školenia o ochrane pred požiarmi a odbornej prípravy protipožiarnych hliadok,
  • určovanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti pri užívaní stavby a pri zmene v užívaní stavby,
  • organizovanie a vyhodnocovanie cvičných požiarnych poplachov.

Okrem uvedených protipožiarnych opatrení je potrebné zdôrazniť, že samospráva má za povinnosť aj vykonávanie preventívnych prehliadok iných objektov. Táto sa týka vykonávania preventívnych protipožiarnych kontrol:

  • v objektoch právnickej osoby a podnikajúcej fyzickej osoby, v ktorých nevykonáva štátny požiarny dozor okresné riaditeľstvo,
  • v rodinných domoch okrem bytov, obytných domoch okrem bytov a v iných stavbách vo vlastníctve alebo v užívaní fyzických osôb; napr. na povalách, v pivničných priestoroch rodinných domov a obytných domov, v spoločných priestoroch obytných domov, v hospodárskych budovách, garážach, dielňach, technologických zariadeniach a pod.

Bezpečnostný manažment objektov

Každá obec/mesto vlastní objekty, ktoré sú určené spravidla na:

  • administratívne účely – budova obecného/mestského úradu,
  • vzdelávacie zariadenia – školy, materské školy,
  • kultúrne a spoločenské zariadenia – kultúrne domy, knižnice, múzeá,
  • ďalšie účelové zariadenia – požiarne zbrojnice, športové zariadenia a pod.

Jednotlivé objekty predstavujú dôležité verejné služby, bez ktorých sa v dnešnej dobe samospráva nezaobíde. Každý objekt môže byť cieľom páchateľov trestnej činnosti. Nie je nič výnimočné, že objekty sú vykrádané či poškodzované vandalmi. Dôležitú úlohu v tejto oblasti predstavuje bezpečnostný manažment, ktorý by mal byť uplatnený s cieľom eliminácie alebo zníženia možných škôd na materiáli, prípadne odcudzení citlivých informácií. Z hľadiska uplatnenia princípov ochrany musí byť dôraz opatrení uplatnený na:

  • plášťovú ochranu,
  • zabezpečenie uzáverov listín a cenín,
  • fyzickú ochranu objektov,
  • režimové opatrenia,
  • kamerový systém.

Vo všeobecnosti povinnosť ochrany majetku obcí a miest deklaruje okrem Ústavy Slovenskej republiky aj zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, resp. zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Zo zákonov vyplýva, že správca majetku štátu je povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Ďalej zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ustanovuje zamestnancovi ako jednu z jeho základných povinností hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím. V prípade, že ide o súkromný majetok, jeho ochranu definuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a zároveň komu hrozí škoda, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Pre obce a mestá neexistuje žiadna legislatívna norma, ktorá by bližšie špecifikovala požiadavky na ochranu majetku. Tu je možné sa oprieť o medzinárodné technické normy, ktoré riešia problematiku objektovej bezpečnosti (napr. normy STN P CEN/TS 14383 Predchádzanie zločinnosti. Územné plánovanie a navrhovanie budov). Na ochranu verejných priestranstiev je vhodné aplikovať metódu (CPTED – Crime Prevention Through Environmental Design), ktorá je postavená na predchádzaní kriminality prostredníctvom cieleného architektonického dizajnu týchto priestorov.

Z pohľadu technických zabezpečovacích systémov sa v obci najviac využívajú kamerové dohľadové systémy, ktoré by mali byť navrhované, implementované a prevádzkované podľa príslušných technických noriem (STN EN 62676 Obrazové sledovacie systémy na používanie v bezpečnostných aplikáciách).

Poistenie

Nie všetko je možné dokonale ochrániť, preto aj neoddeliteľnou súčasťou eliminácie škôd je poistenie budov. Poistenie musí odrážať ochranu pred najčastejšie sa opakujúcimi rizikami na území obce/mesta, prípadne získanými zo skúseností iných samospráv. Tieto môžeme rozdeliť do skupín poistenia:

  • objektov,
  • verejných priestranstiev,
  • pracovných činností,
  • vozidiel, účelových zariadení a strojov,
  • športových zariadení,
  • turistickej infraštruktúry.

Poistenie verejných priestranstiev je oblasťou, ktorá sa chronicky prejavuje počas nepriaznivých klimatických podmienok v podobe zlomenín či iných úrazov, a to najmä v zimnom období. Dôležité pre poistenie sú aj športové areály, rôzne upravené ihriská – workouty, skateparky, detské ihriská. Okrem uvedených sa v praxi stretávame aj s potrebou poistenia práce zamestnancov obce/mesta. Táto potreba sa prejavuje hlavne pri činnosti zamestnancov používajúcich technické prostriedky – služobné vozidlá, komunálnu techniku, rôzne druhy ručného náradia atď. V novodobej histórií samospráv sa čím ďalej viac rozširuje ponuka turistickej infraštruktúry v podobe vybudovaných náučných, turistických chodníkov, cyklochodníkov a vyhliadkových veží, ktoré by mali byť predmetom poistenia.

Vypracovanie prevádzkovej dokumentácie zariadení

U všetkých zariadení je okrem poistenia dôležité aj vypracovanie dokumentácie – „Prevádzkového poriadku zariadenia“, ktoré vyžaduje premyslené definovanie všetkých rizík a ich jasné vyšpecifikovanie užívateľovi – občanovi. Zariadenie určené na verejné používanie – prevádzku by malo z pohľadu bezpečnosti prevádzky určiť:

  • účel zariadenia,
  • technické limity,
  • definovanie prevádzkovateľa,
  • bezpečnostné pokyny,
  • obmedzenia (zákazy).

Od roku 2019 pribudli samospráve ďalšie povinnosti ustanovené zákonom č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska. Tieto sú zamerané na dodržiavanie základných požiadaviek detských ihrísk, ich prevádzku a technické parametre, ktoré musia tieto zariadenia spĺňať.

Procesná bezpečnosť

Každá ľudská činnosť je ovplyvňovaná rôznou interakciou zamestnancov. Čím väčšia organizácia, tým zložitejší systém procesných väzieb. Každá väzba môže mať pozitívny, ale aj negatívny výsledok. Pre elimináciu negatívnych javov je dôležité jasné určenie práv a povinností zamestnancov obce/mesta. Tieto sa v praxi realizujú formou vypracovania „Organizačných a pracovných poriadkov“ a „Pracovných náplní“ a ďalších smerníc a poriadkov, v ktorých je potrebné určiť hierarchiu oprávnení. V rámci týchto dokumentov je potrebné z pohľadu bezpečnosti mať na zreteli:

  • jasné určenie povinností zamestnanca,
  • v ktorých činnostiach je oprávnený konať a za akých okolností,
  • ako má postupovať v prípadoch porušovania bezpečnosti,
  • akou formou a za akých podmienok vykonávať pracovnú činnosť,
  • aké školenia musí pracovník absolvovať,
  • praktické zaškolenie pracovníka na používanie strojov a zariadení,
  • overovať dodržiavanie bezpečnostných opatrení.

Špecifickou činnosťou samosprávy je aj práca obecnej/mestskej polície, ktorá pri plnení úloh daných zákonom č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii pracuje so zbraňami a strelivom. Ich manipuláciu určuje zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V uplatňovaní zákona a procesnej bezpečnosti je potrebné určiť bezpečnostné opatrenia ochrany zbraní a streliva voči odcudzeniu, pričom je dôležité určiť postupy a presnú evidenciu používania zbraní a streliva.

Obecná/mestská polícia

Obecná/mestská polícia je ozbrojenou zložkou samosprávy, ktorá je reálnym nástrojom kontroly dodržiavania verejného poriadku. Všade tam, kde neexistuje, zároveň absentuje možnosť kontroly a zabezpečenia reálneho plnenia ustanovení prijatých všeobecných záväzných nariadení obce/mesta, dodržiavania zákona o cestnej premávke, ako aj iných legislatívnych noriem. Podľa „Správy o činnosti obecných polícií v SR za rok 2019“ najväčší podiel na priestupkoch majú:

  • priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky – 73,27 %,
  • priestupky porušenia všeobecne záväzných nariadení obce – 13,14 %,
  • priestupky proti verejnému poriadku – 8,11 %,
  • priestupky proti majetku – 0,72 %,
  • priestupky proti občianskemu spolunažívaniu – 0,64 %,
  • ostatné priestupky – 4,12 % (zdroj: https://www.minv.sk/?rocne_spravy).

Uvedené priestupky poukazujú na základné oblasti priestupkov, teda rizík, ktoré je potrebné riešiť aj z pohľadu bezpečnostného manažérstva. Ďalšia práca so zistenými priestupkami vyžaduje ich podrobnejšiu analýzu:

  • kde sa priestupky páchajú,
  • kto je páchateľom priestupkov,
  • aké preventívne opatrenia môže obecná/mestská polícia prijať na ich obmedzenie,
  • aké opatrenia môže prijať obec/mesto na ich elimináciu.

I v práci tejto zložky platí, že odborná spôsobilosť je len základným nástrojom výkonu práce policajta pri riešení priestupkov. Vykonanie kvalitnej hĺbkovej analýzy priestupkov vyžaduje skúsenosť a odbornú spôsobilosť, ktorá je predpokladom na navrhnutie reálnych opatrení polície a aj odporúčaní pre vedenie obce/mesta.

Ochrana osobných údajov, informácií a písomností

Rozvoj informačných a komunikačných technológií prináša so sebou nárast dostupnosti enormných dát vo virtuálnom priestore. Samosprávy majú dostupné základné údaje o:

  • osobných dátach občanov obce/mesta,
  • vlastníkoch nehnuteľností,
  • osobných údajoch zamestnancov,
  • daňovníkoch,
  • osobných údajoch osôb vstupujúcich do monitorovaného verejného priestoru a pod.

Všetky osobné údaje vyžadujú ochranu, ktorú definuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, resp. zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Z uvedeného nariadenia obci/mestu vyplýva množstvo povinností, či už ide vypracovanie záznamu o spracovateľských činnostiach prevádzkovateľa/zástupcu prevádzkovateľa, dodržanie práv dotknutých osôb (napr. čl. 13 Informácie, ktoré sa majú poskytovať pri získavaní osobných údajov od dotknutej osoby), vyrovnanie vzťahu prevádzkovateľa a sprostredkovateľa. Z pohľadu bezpečnosti osobných údajov musí prevádzkovateľ v prvom rade posúdiť vplyv na ochranu osobných údajov, z ktorého mu vyplynie pre určité spracovateľské činnosti prijať celý rad technických a organizačných opatrení. Proces posúdenia vplyvu a rozsah možných bezpečnostných opatrení je daný vyhláškou Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.

V roku 2020 bola väčšina obcí/miest zaradená do zoznamu základných služieb štátu podľa zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný prijať a dodržiavať všeobecné bezpečnostné opatrenia najmenej v rozsahu bezpečnostných opatrení podľa § 20. Bezpečnostnými opatreniami na účely zákona o kybernetickej bezpečnosti sú úlohy, procesy, role a technológie v organizačnej, personálnej a technickej oblasti, ktorých cieľom je zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti počas životného cyklu sietí a informačných systémov. Bezpečnostné opatrenia majú byť realizované v závislosti od klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov a v súlade s bezpečnostnými štandardami v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre všetky siete a informačné systémy. Podľa § 2 ods. 2 písm. e) sa tento zákon nevzťahuje na požiadavky na zabezpečenie sietí a informačných systémov v sektore podľa osobitného predpisu, ktorým pre informačné technológie verejnej správy (ITVS), resp. informačných systémov verejnej správy (ISVS) je zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých. V zmysle tohto paragrafu sa obec/mesto má primárne riadiť pri požiadavkách na zabezpečenie ITVS/ISVS podľa tohto osobitného predpisu a príslušnej vykonávacej vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. Na základe toho, do ktorej kategórie (I. až III.) sa obec/mesto zaradí, musí prijať určitý rozsah bezpečnostných opatrení. Bez ohľadu na zaradenie do príslušnej kategórie musí obec/mesto vypracovať „Bezpečnostný projekt“.

V podmienkach obce/mesta je prevádzka IKT podmienená miestnymi možnosťami. I napriek tomu vyvstáva neustála potreba zabezpečenia priestorov a zariadení voči vstupu nepovolaným osobám. V podmienkach samosprávy je zrejme najcennejšie mať prístup k pôvodne vytvoreným dátam, keďže fyzické poškodenie zariadení spravidla nepredstavuje také škody a ohrozenia funkčnosti úradu obce/mesta, ako je obnova dát, ktoré sa roky vytvárajú. Dobré príklady z praxe poukazujú na potrebu kvalitného zabezpečenia ochrany serverov, viacnásobné ukladanie dát na iných miestach. Nemenej dôležité je zabezpečenie ochrany archivovaných dokumentov v tzv. „papierovej podobe“. Úlohy archivácie definuje zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Jednou z povinností je ochraňovať archívne dokumenty. Ich ochrana je podrobnejšie definovaná vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Ochrana dokumentov musí mať na zreteli:

  • umiestnenie archívu,
  • manipuláciu,
  • ochranu pred požiarom,
  • ochranu pred vodou. Vyššie uvedené povinnosti majú priamy súvis s bezpečnostným manažmentom, ktorý je možné v plnej miere uplatniť na definované oblasti.

Bezpečnosť miestnej dopravy

Doprava v obci/meste je daná miestnou dopravnou infraštruktúrou. Túto môžeme rozčleniť na:

  •  miestne komunikácie,
  • chodníky,
  • parkovacie plochy,
  • dopravné značenia (zvislé a vodorovné),
  • dopravné zariadenia.

Z hľadiska bezpečnosti je dôležitou otázkou udržiavanie miestnych komunikácií v zjazdnom stave. V praxi to predstavuje priebežnú kontrolu stavu vozoviek a ich opráv. Počas zimného obdobia je veľkou výzvou zabezpečiť ich neustálu zjazdnosť. Popri tom v ostatnom období pribudlo do povinností aj zabezpečenie udržiavania chodníkov počas zimného obdobia v schodnom stave, čo celú situácia v podmienkach samosprávy komplikuje.

V nadväznosti na tieto dennodenné reality života je dôležitou úlohou samosprávy stanoviť si priority bezpečnosti dopravy v podobe spracovania „Dopravného generelu či Dopravnej koncepcie“. V týchto dokumentoch je potrebné okrem iného aj analyzovať stav problematických úsekov ciest, dopravných rizík, úsekov častých dopravných nehôd a pod. Dôležitou súčasťou miestnych komunikácií je aj osadenie dopravného značenia a jeho údržba. Bezpečnostná prax ukazuje, že dopravné značenie nepostačuje len navrhnúť, ale aj odsúhlasiť dopravnými odborníkmi na úrovni dopravných inžinierov a dopravného inšpektorátu. Riešením je spracovanie „Pasportu dopravného značenia“, ktorý je po jeho odsúhlasení uceleným dokumentom použiteľným pre zabezpečenie údržby ciest a pre prácu obecnej/miestnej polície. Opakom tohto riešenia môže byť stav, kedy sú dopravné značenia nevhodne navrhnuté, čo môže reálne ohrozovať bezpečnosť na cestách.

Ekologické riziká obce/mesta

Rešpektovanie ekologických noriem občanmi a právnickými osobami na úrovni obce/mesta je rôznorodé. Životné prostredie je citlivá oblasť, ktorá je definovaná zákonom č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. I napriek zákonným ustanoveniam a vyplývajúcim povinnostiam obyvateľov obcí/miest z uvedeného zákona sú bežné vyskytujúce sa nižšie uvedené priestupky:

  • spaľovanie rôzneho biologického odpadu na pozemkoch,
  • vypaľovanie trávy,
  • nelegálny výrub drevín,
  • tvorba nelegálnych skládok,
  • vyhadzovanie nebezpečných predmetov a látok (autobatérie, žieraviny, ropné látky),
  • vhadzovanie biologického odpadu do komunálneho odpadu,
  • spaľovanie rôznych zdraviu škodlivých materiálov v zariadeniach na spaľovanie tuhého paliva v rodinných domoch a právnických zariadeniach,
  • vypúšťanie nebezpečných látok do riek,
  • znečisťovanie verejných priestranstiev.

Uvedené porušovania ekologických zásad udržateľnosti rovnováhy v prírode predstavujú bezpečnostné riziká priamo sa dotýkajúce nás v našom okolí, ale aj dotýkajúce sa nás všetkých v nasledujúcich rokoch.

Okrem spomenutého sa odpad stal neodmysliteľnou súčasťou nášho denného života, pričom nie všetci z nás s ním nakladáme rozumne. Legislatívny rámec tejto oblasti je definovaný zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Cieľom odpadového hospodárstva je dosiahnutie trvalej udržateľnosti produkcie a nakladania s odpadom. Žiaducim riešením je postupné zavádzanie presnej evidencie separovaného odpadu s jasným definovaním podielu konkrétneho občana na jeho tvorbe. Neodmysliteľnou súčasťou je potreba kontroly zo strany obce/mesta v rámci preneseného výkonu štátnej správy – ochrany životného prostredia. Dôležitú úlohu v systéme kontroly tvorí aj výkon bezpečnostného manažmentu zameraného na dodržiavanie ekologických pravidiel prostredníctvom obecnej/mestskej polície. Pravidelné hliadkovanie, ako aj zameranie sa na problematické oblasti inými technickými prostriedkami dokáže výrazne posilniť dodržiavanie ochrany obce/mesta.

Záver

Bezpečnosť v podmienkach obce/mesta je interdisciplinárna. Vyššie popísaná pestrosť bezpečnosti a rizík v rôznych procesoch má svoje vyhranené prejavy, avšak je aj čiastočne „ukrytá“ do iných oblastí, v ktorých sa prepája v čiastkových oblastiach. Zistiť všetky prvky, ktoré obsahujú riziká práce zamestnanca/občana, vyžaduje ovládať zásady a princípy bezpečnostného manažmentu a schopnosti analýzy bezpečnostných rizík, hrozieb. Súčasný stav poukazuje na potrebu odborne pripraveného bezpečnostného manažéra, ktorý je schopný tieto bezpečnostné témy vyhľadať, definovať ich a určiť opatrenia na ich elimináciu. Nepostačuje však spoliehať sa na personál s čiastkovými skúsenosťami s riešením bezpečnosti či pridelením náplne práce k inej funkcii v rámci referátu pracovníka obecného/mestského úradu. Vtedy sa stane to, že bezpečnosť obce/mesta bude riešená adekvátne k odbornej (ne)pripravenosti zodpovedného zamestnanca.

Súvisiace videoškolenia

Súvisiace odborné články

Súvisiace vzory zmlúv a právnych podaní

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace dokumenty

Súvisiace dokumenty

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.